Babia hora (poliaci nazývajú tento vrch aj Diablak) je najvyšším vrchom nielen geomorfologického podcelku Babia hora v pohorí Oravské Beskydy, ale aj na celom území Stredných, Východných a Nízkych Beskýd. Nachádza sa pri severnom okraji Oravy na slovensko-poľskej štátnej hranici. Považuje sa za kráľovnú oravských vrchov a symbol oravského kraja. Jej skalnatý vrchol je asi päť metrov za hraničnou čiarou na poľskom území, avšak českým a slovenským turistom je prístupný. Babiu horu možno spolu s Kriváňom a Kráľovou hoľou zaradiť medzi tri slovenské národné vrchy.
Zdroj: Prírodné Krásy Slovenska, Najvyššie vrchy; vyd. Dajama
Do tohto malebného kraja som sa spolu s bratmi Slamovcami rozhodol zavítať aj ja. Spoločne sme bažili po nejakej kvalitnej turistike v oblasti, kde naše nohy ešte nevkročili. Ako vynikajúca možnosť sa naskytala návšteva pohoria Oravských Beskýd. Vysoké a Nízke Tatry sú zaiste nádherné a turistami hojne vyhľadávané, no Oravské Beskydy poskytujú nielen nádheru, ale i o trocha menej turistov ako u spomínaných pohorí. Výnimočnosť miesta umocňuje i niekoľko známych faktov. Bol to práve Pavol Orságh - Hviezdoslav, ktorý do svojej Hájnikovej ženy situoval prírodu a ľud spod Oravských Beskýd. Taktiež je známe, že na vrchol Babej hory viackrát vystúpil Karol Wojtyla, arcibiskup a neskôr pápež a údajne i nemenej známy revolucionár Vladimír Iljič Lenin.
Pôvodný nápad vyraziť v piatok v noci a v sobotu absolvovať túru dostáva trhliny už niekoľko dní pred odchodom. Čo sa týka spojov, nedarí sa nám nájsť nič vyhovujúce. Všade by sme nadránom čakali minimálne dve hodiny na ďalší prestup a to v polospánku nie je nič príjemné. Vyzerá to tak, že sobotu si musíme vynahradiť na cestu a ubytovanie a nedeľu na samotnú túru a príchod domov. Bude to o niečo zložitejšie, pretože sa budeme pohybovať takmer úplne na severe Slovenska a stihnúť trasu a cestu naspäť nám zaberie takmer celý deň. Nič to, inú možnosť nemáme (keďže pondelok je pracovný deň) a volanie hôr je príliš silné.
Miestenky na vlak vybavujeme čo najskôr. Sú Dušičky a každý teraz cestuje. Už niekoľko dní pred odchodom ich máme zarezervované, no len tak tak. Posledné 3 miestenky nás presviedčajú o víkendovej vyťaženosti spojov.
Stretávame sa na Hlavnej stanici v Bratislave. Chalanom sa zase podarí si tak trocha zo mňa vystreliť. Keď s nimi volám, oznamujú mi, že nestíhajú MHD na stanicu. Trocha šokovaný rozmýšľam, čo robiť. Nakoniec ich samozrejme zbadám už pripravených na nástupišti.
Cesta ubieha mimoriadne rýchlo. Najprv z Bratislavy do Žiliny, zo Žiliny do Námestova a z Námestova do Oravskej Polhory - poslednej obce na severe Slovenska. Spoje nám vynikajúco nadväzujú, takže na prestup čakáme maximálne 15 minút.
Z Oravskej Polhory smerom na sever šliapeme už po vlastných. Asfaltová cesta nás dovedie k chate Slaná voda, kde prichádzame akurát na západ slnka. Masív Babej hory nevyzerá nedostupne, no ku každej hore treba pristupovať s dostatočným rešpektom.
Je večer, ale zďaleka ešte nenastal čas k zloženiu hlavy. Dobré pivečko a večera pred zajtrajším výšľapom príde viac ako vhod.
Môžeme sa popýšiť naozaj komfortným ubytovaním. Neďaleko chaty je situovaná pozdĺžna drevená stavba, kde strávime nasledujúcu noc. Teplá voda, kúrenie, TV (dávajú Poštu pre teba) + vonku detské ihrisko. Čo nám ku šťastiu viac chýba?
Peter zaľahne už okolo ôsmej. Ja s Maťom okolo desiatej. Budíček máme nastavený na štvrtú. Pred piatou ráno by sme chceli vyraziť.
Noc je pokojná, nasledujúci deň Peter dáva na vedomie, že pršalo. Zaujímavé, vôbec som to nezaregistroval.
Pripravení a (čiastočne) oddýchnutí za tmy opúšťame toto tiché, ešte neprebudené miesto.
Ďaleko pred príchodom do tejto oblasti som kdesi čítal, že turistické cesty sú značne zdevastované od prítomnosti traktorov. Tento poznatok sa v reále potvrdzuje. Hneď ako vyrážame od chaty smer Hájovňa na Rovniach brodíme sa cez blato. Dobre, že sme sa vybavili návlekmi ešte pred odchodom z chaty.
Hájovňa na Rovniach alebo aj Hviezdoslavova horáreň. Za ranného brieždenia si dávame krátku pauzu a pripravujeme sa na strmé stúpanie.
Inverzia je meteorologický jav, keď teplota vzduchu v niektorej vrstve dolnej atmosféry s výškou neklesá, ale stúpa. Je to stav, kedy sa teplý vzduch nachádza vyššie od zemského povrchu. Príčin vzniku inverzií môže byť niekoľko. V zime sa napríklad môže vzduch pri povrchu nadmerne ochladiť v dôsledku radiačného vyžarovania. Žiarenie zo slnka nemôže túto stratu kompenzovať, okrem iného aj preto, že slnko sa v zime zdržiava nízko nad obzorom (ešte extrémnejšia môže byť situácia v horských dolinách, ktoré sú v zime takmer sústavne v tieni).
Ako tak naberáme výšku, sme aj my svedkami tohto jedinečného prírodného javu, ktorý naozaj dodáva okolitému prostrediu až nadpozemskú atmosféru.

Musím poznamenať, že miestami je pomerne veľké prevýšenie vysilujúce. Výhľady a krása okolitého miesta však naozaj stoja za to. Prechádzame niekoľko posedov a jednu provizornú útulňu, ktorá má pravdepodobne uchrániť pred nepriazňou počasia. Oravské Beskydy sú jedným z najchladnejších miest na Slovensku a počas zimy sa tu teploty dostávajú hlboko pod bod mrazu. Je prvý november a aj napriek tomu, že jeseň úraduje v plnom prúde, chladno nie je. Práve naopak, keď sa do nás slnko poriadne zaprie, je to na krátke rukávy. Pevne dúfam, že tohtoročná zima bude stáť za to a užijeme si i nejakú tú snehovú nádielku.

Peťo pri snahe vzhliadnuť vrchol

Čochvíľa sa pred nami v diaľke objavuje kamenný vrchol Babej hory s týčiacim sa stĺpom venovaný pamiatke Jána Pavla II. Akonáhle zastaneme na kulminačnom bode našej trasy je nám hneď väčšia zima.
Vrchol poskytuje nádherné výhľady. Smerom na juh sú za pekného počasia na dohľad hrebene Oravskej Magury, Chočské vrchy a Nízke Tatry, cez Oravskú kotlinu vidno vodnú nádrž Orava. Na juhovýchode možno pozorovať Západné a Vysoké Tatry, na východ Malú Fatru, Pilsko, cez poľské územie Beskid Žywiecki a Beskid Slaski, a zo slovenskej strany ešte hrebene Kyskuckých Beskýd s Veľkou Račou a Kykulou.






Stojíme na najvyšším flyšovom vrchu na Slovensku. Počasie máme pekné, no teplo veru veľmi nie je. Spolu s nami na rozložitom vrcholovom priestranstve postáva zopár turistov. Asi dvadsať metrov od smerových tabúľ sa nachádza dlhý múr (na ochranu proti vetru). Zdržíme sa tu vyše 40 minút a pokračujeme ďalej. Cesta klesá po mokrých navŕšených kameňoch.



Hrebeňové úseky sú jednoducho jedinečné a my po ceste zažívame kopu srandy.

Ešteže bol Peťo na blízku
Zo sedla Brána cesta strmo stúpa hore. Minieme jeden nemenný vrchol a o chvíľu postávame približne o dva metre vyššie ako je Malá Babia hora. Tu si Maťo opäť čarbe do svojich papierov (spisuje rôzne údaje o výškovom profile a pod.). Pred odchodom z najvyšších polôh si nemôžeme nevšimnúť, ako sa Babia hora zahaľuje do mrakov. Celkom nám to vyšlo, my sme hore mali pohodu.

Ako tak zostupujeme, cestu nám častokrát skomplikujú padnuté stromy, v trocha nižších polohách je to zase zablatený terén, po ktorom musia traktory asi jazdiť závody.

Atypicky rastúci strom
Po približne dvoch - troch hodinkách môžeme aj dnes pozdraviť chatára Janka na Slanej vode. Ušetrili sme nejaký čas, tak sa naobedujeme. Dnešné menu: sviečková. Mňam!
Nečakane a s veľkým prekvapením sa v chate ukazuje môj starý známy, poliak Tomek. Tohto urasteného chlapíka som stretol počas výstupu na Slavkovský štít. Nebolo zrovna pekné počasie, tak som si myslel, že celý výstup absolvujem sám. Kdesi z krovia sa zrazu objavil on. Spoločne sme nakoniec schádzali z vrcholu a vymenili si na seba kontakty. Ohľadom výstupu na Babiu horu sme sa dohadovali, no vyzeralo to tak, že nakoniec Tomek nebude môcť ísť. Keď sme už schádzali z Babej hory prišla mi od neho sms - ka, vraj práve s bratom vyráža. Som rád, že sme sa aspoň na chate stretli a prehodili spolu pár slov. Snáď nám to vyjde nabudúce.

Babia hora je neobyčajne fotogenická

Pohoda na ceste zo Slanej vody do Oravskej Polhory
Oravská Polhora. Máme to za sebou. Turistiku v týchto oblastiach môžem vrelo doporučiť. Kto si chce "oddýchnuť" od najznámejších pohorí Slovenska, nech skúsi Oravské Beskydy, krásou a obtiažnosťou trás sa určite Fatrám vyrovnajú a ešte je tu aj väčšia šanca stratiť sa.
Peter Gregor