Úvod: Slovenský raj je miestom, kde moja noha takmer ešte nevkročila (ak nerátam naše blúdenie na Prednej holi pred vyše rokom). Nechcel som to teda nechať tak a spoločne s priateľmi tam pri najbližšej príležitosti vyraziť. Nesmierne ma teší, že sa nám podarilo absolvovať výlet vo štvorici. Nebýva zvykom, že by sme častokrát vyrazili až v takomto počte. O to väčší bol i zážitok.
Výjazd z Bratislavy absolvujeme v skorých ranných rodinách. Našim vodičom je Roman - potencionály sparing na ďalšie plánované túry. Cesta ubieha plynule, až pravda na hodinové zdržanie medzi Žilinou a Vrútkami, kvôli cestárskym prácam.
Podlesok. Pol dvanástej. Najvyšší čas pobrať sa na turistiku. V informačnom (a peniaze požadujúcom) stredisku nám milý pán odporúča upustiť od pôvodného plánu - prechod Prielomom Hornádu, ktorý je vraj, podľa jeho slov, vhodný tak pre dôchodcov. Tiesňava Suchá Belá by mala byť omnoho príťažlivejšia a aj čo sa týka obtiažnosti, hodnotejšia turistická trasa. Dávame teda na neho a vyrážame. Nie sme tu predsa naposledy, nič nám neujde.
V tiesňave je pomerne sucho. Predstava ako sa cez skalné, častokrát veľmi blízko vedľa seba umiestnené steny počas vrcholných jarných mesiacov valí voda, je jednoducho úchvatná. Tí, ktorí sa sem rozhodnú zavítať aj v týchto mesiacoch a s patričnou nevhodnou obuvou, nebudú ľutovať. Nepríjemný pocit vlhka v topánkach ich určite neminie.
Prechádzame rebríkmi, drevenými stupačkami, skala je neraz mokrá a trocha sa šmýka. Na trase nie je enormne veľa ľudí, nejakí školáci a niekoľko malých skupiniek. Časom nadobúdam dojem, že exponovanosť terénu prekvapuje ten klasický typ víkendových turistov v teniskách, ľudí v pokročilom veku a taktiež tých, ktorí toho viacej pojedia. Nie nadarmo je táto trasa v rámci Slovenského raja označovaná ako náročná.
Je nevyhnutné vedieť si udržať stabilitu
Kto pôjde prvý?
V závere Suchej Belej nastáva čas na oddych. Kvalitná turistická desiata padne ihneď za obeť. Vychutnávame si príjemný polooblačný deň a zo dvakrát sa aj vyfotíme. Ďalší smer - Kláštorisko.
Kláštorisko je dnes zrúcaninou kartuziánskeho kláštora. Hovorí sa mu aj srdce Slovenského raja. Bolo to práve tu, kde sa obyvateľstvo Spiša chránilo pred zničujúcimi nájazdmi Tatárov. V okolí môžu návštevníci využiť sezónne ubytovacie a stravovacie služby.
Naša cesta bola požehnaná
Na Kláštorisku
Zostupujeme k rázcestiam Pod Kláštoriskom a Nad Podleskom. Tu sa miestami terén prudko zvažuje dolu. Pre mňa osobne, nečakané prekvapenie. Moja noha nie je stále ešte v poriadku a častokrát nebojácne musím odolávať nepríjemnej bolesti pod kolenom. V tejto chvíli je mi nad slnko jasné, že sám si so svojim zranením neporadím a budem musieť vyhľadať odbornú pomoc. To už však ale nepatrí na tieto stránky.
Späť do Podlesku prichádzame príjemne oddýchnutí od ruchu veľkomesta. Osvieženie v podobe chladených nápojov (hlavne piva) príde viac než vhod.
Záver: Prechod Suchej Belej nie je po fyzickej stránke až tak náročný pochod, no po stránke technickej sa od turistu vyžaduje istá chôdza, odolnosť voči výškam a samozrejme kvalitná turistická výstroj - predovšetkým pevné členkové topánky. Trasa je (ako už na miestach Slovenského raja býva)veľmi atraktívna. Škoda, že tých výhľadov bolo trocha pomenej.
Foto: Martin Slama, Peter Gregor
Spísal: Peter Gregor
