...Jastrabia veža sa stala zdrojom mnohých povestí. Podľa nich na jej vrcholci bol voľakedy mohutný drahokam, ktorý v šere nocí svietil - závodiac so svitom mesiaca - jasne do údolia plesa, ba až na rovinu Popradskú a do kežmarských ulíc. Podľa jednych to bol diamant, podľa iných opál, ale najčastejšie spomína sa tmavočervený, čarovný rubín čiže karbunkul. Mnohí pokúšali sa ho zmocniť, keďže okrem veľkej hmotnej hodnoty mal mať udajne i vlastnosť, že majiteľovi splní sa každá žiadosť, ba že môže sa stať neviditeľným. Odvážlivosť však každý zaplatil životom, lebo pri lezení veže zrútil sa do Zeleného plesa, ktorého víla ho hneď utopila. Jednako karbunkul do Zeleného plesa srazila hromová strela...
Zdroj: korzar.sme.sk
My sme na vrchole Jastrabej veže síce nanašli žiadny rubín či opál, zato sa nám podarilo na vrchol bezpečne vystúpiť aj zostúpiť. Aj keď, priznám sa, v súčasnosti by u mňa nebol problém vybrať konkrétne želanie, keby som ten drahokam nakoniec našiel.
V spomienkach sa vraciam do minulého roku, kedy som si pri návšteve Chaty pri Zelenom plese v duchu hovoril, aké by bolo pekné urobiť výstup na vrchol "Jastrabky." Moja myšlienka však rýchlo zanikla v presvedčení, že na vrchol vedú iba čisto horolezecké trasy. Tento rok som ale trochu viac bádal a z rôznych zdrojov som vyzistil, že existuje i turistická varianta - nie po značkovanom chodníku, ale iba chodníku na tento bájmi opradený vrchol.
Z myšlienky neobyčajne rád prechádzam na činy.
Výlet sme kvôli počasiu boli nútení presunúť o deň neskôr, čo sa nám koniec - koncov vyplatilo. Stúpať na vežu po mokrých skalách by bol dosť veľký risk a po pár reálnych skúsenostiach na mokrej skale mi prišlo vhodnejšie počkať na lepšiu predpoveď, ktorá sa naskytla v nedeľu.
V sobotu večer obsadzujeme dve miesta na sympatickej a útulnej Chate Plesnivec. Hneď na úvod by som chcel vyzdvihnúť personál chaty, ktorý je veľmi ústretový a úslužný a bolo nám viac ako potešením stráviť noc na tomto mieste.
Na chate nie je veľa ľudí, prihovára sa k nám postarší chlapík, ktorého štýl rozprávania spôsobuje značné poruchy komunikačného kanálu - nerozumieme mu 90 percent z toho, čo rozpráva. Akiste, mohlo to zapríčiniť početné popíjanie horcov z jeho strany.
Okolo ôsmej hodiny večernej, okrem personálu, ostávame v jedálni už iba my a Česi. Z rádia sa ozývajú emocionálne výbuchy hlásateľov sobotňajšieho zápasu medzi Slovákmi a Čechmi. Nie som veľký futbalový fanúšik a naozaj nie som schopný akéhokoľvek rozhorčenia, ak sa protivníkom darí lepšie ako nám. Či už sme to my alebo naši bratia, veselo sa zabávame najmä na rušení signálu, ktoré spôsobuje pravdepodobne položenie chaty. V pravidelných intervaloch, asi dvakrát za päť minúť, nastáva vo vysielaní intenzívny buchot, akoby niekto zakaždým pleskol dverami.
Náš príjemný pobyt na chate sa končí nasledujúceho dňa skoro ráno. Už o šiestej vyrážame smer Chata pri Zelenom plese. Z rannej letargie nás okamžite vytrhne blízka medvedia prítomnosť. Niekoľko minút chôdze od východiskového bodu sa nachádza otvorený terén, cez ktorý vedie úzky chodník. Všade naokolo plno malín a čučoriedok - raj pre medveďa. Asi päťdesiat metrov opodiaľ sa chodník stáča do lesa, z ktorého vychádzajú hrozitánske zvuky, zrejme veľkého medvedieho jedinca. Netúžime však po stretnutí s ním, nemáme na to čas a hlavne nervy. Vydávame rôzne pazvuky, aby sme prípadnú možnosť stretnutia minimalizovali. Prechádzame lesom, no máme nedobrý pocit, že medveď ide niekoľko desiatok metrov za nami. Jeho prítomnosť je citeľná.
Po čase prestaneme tento náš problém vnímať, medveď si pravdepodobne našiel inú zábavu, ako prenasledovanie dobre stavaných turistov. Postupujeme k Veľkému Bielemu plesu a vychutnávame si absolútnu samotu v Tatrách. Ráno je celkom chladno a kým sa slnko neprederie cez jemnú oblačnosť, stúpame v mikinách.
K Veľkému Bielemu plesu
Veľlké Biele pleso
Kežmarský štít a jeho bázeň vzbudzujúca stena
Čas ubieha, rýchlostné tempo stredné.
Pri Zelenom plese sme od Plesnivca za dve hodiny. Tu stretáme prvých ľudí a volíme dlhšiu pauzu. Jastrabia veža sa pred nami pýši v celej svojej kráse. Vyzerá naozaj neprístupne a, pravdupovediac, neverím, že na nej dnes budeme stáť.
Jastrabia veža a "časť" chaty pri Zelenom plese
Zásoba dreva
Prví turisti vyrážajú na Jahňací štít. A hoci i my vyzeramé na to, že sa tam poberáme, cieľ sme zvolili pre tentokrát iný. Výstup na Jahňací štít som absolvoval minulý rok a musím povedať, že je to výstup výnimočný. Samotný štít sa ale krásou určite nevyrovná Jastrabej veži. A pekné kopce ma v poslednej dobe čoraz viac priťahujú než iba kopce náročnej obtiažnosti.
Keďže tento blog venujem opäť trase turisticky neprístupnej, nebudem opisovať detaily výstupu. Učiním tak z dôvodu predošlých skúseností, kedy som bol na mojich stránkach napádaný za porušovanie zákonov v Tatranskom národnom parku a podobne. Vážnym záujemcom odporúčam obrátiť sa na mňa cez môj osobný mail alebo sa snažiť byť vo vyhľadávaní informácii usilovnejší.
Vrchol Jastrabej veže dosahujeme za pekného slnečného počasia. Skaly sú na tienistej strane veže ešte mokré od včerajšieho dažďa, preto treba na istých úsekoch zvýšiť pozornosť. Jedinečné výhľady poskytujú potechu pre oči a úľavu pre dušu - Belasá veža, Kolový štít, Čierny štít, Lomničák, Pyšné štíty, ozrutná stena Kežmarského štítu, Kozí štít, Belianske Tatry s nezameniteľnou Ždiarskou vidlou.... Prial som si, aby mi takéto výhľady boli dopriate - z tejto perspektívy ich pozná zaiste oveľa menej ľudí.
"Jastrabka" zblízka
Výhľady:
Kolový štít a Belasá veža
Lomnický štít, napravo Pyšný štít
Belianky
Vzadu Ždiarska vidla, na kraji vpravo členitý Kozí štít
Jahňací štít
Zelené pleso z vrcholu
Dvaja dobre stavaní turisti pred zostupom
Po polhodinke na vrchole si všimneme, ako sa zo severu ženú nepríjemné mračná a Maťo zavelí na okamžitý ústup. Jeho príkaz treba čo najrýchlejšie splniť. Neraz ma už chcel zhodiť z vrcholu pre ignoráciu.
Mračná neprinášajú so sebou nikdy nič dobré. Zostupujeme už za slušného dažďa, ktorý sa v týchto vyšších polohách mení na sneh. Neprekvapuje ma to, pred dvoma týždňami som na Sivom vrchu zažil to isté.
O chvíľu začne snežiť
Neďaleko značenej cesty na Jahňací štít neznačenú cestu zaplnia ďalší záujemcovia o výstup na Jastrabiu vežu. Počasie nemajú najlepšie a je zreteľné, že náš nedávny zdar nám tak trochu závidia.
Zostup k Chate pri Zelenom plese je rovnaký ako výstup. Z tohto miesta naše kroky vedú po žltom značení k Bielej vode, kde na nás bude čakať autobus. Mierne klesanie potrvá okolo dvoch až troch hodín, každý podľa svoho tempa.
Po zakončení výletu sa v spomínanej Bielej vode odstrojujeme. Všimneme si, ako sa asi pätnásť metrov pred nami zastaví minibus so značne podguráženými poľskými turistami. Jeden z nich doslova z vozidla vypadne, no ostatní ho bez najmenšieho vzrušenia postavia na nohy. Chvíľu blúdi okolo a chytá sa za hlavu. Po nejakom čase sa mu dokonca podarí nasadiť batoh. Všetci podídu bližšie ku nám, kde začína turistická cesta. Najviac "postihnutý" Poliak sa neustále presúva zo strany na stranu - k svojim, ku nám, vzápätí zasa k svojim, ruky na hlave a neustále opakuje: "K...a, k...a, k...a,......!"
Foto: Martin Slama
Spísal: Peter Gregor
