Úvod: Tak som si znova naplánoval výlet do Tatier. Pravdupovediac, v tom teple sa mi ani inde nechce chodiť. Rozhodol som sa, že si zvolím trasu s trocha športovejším charakterom. Môj pôvodný plán bol vystúpiť na dva štíty v jeden deň, a to: na Kôprovský štít a Východnú Vysokú. Ako sa neskôr ukázalo, je to plán takmer nezrealizovateľný (viem, že sa nájdu maniaci, ktorí by protestovali), najmä pre svoju dĺžku a značný výškový profil. Tatry sú Tatry a tie nemožno podceniť. Ja som sa o to dňa 4. 8. 2008 pokúsil.
Začínam, ako obvykle na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave. Čaká ma noc bez výraznejšieho spánku a pohodlia. Zo Štrby prestupujem na zubačku na Štrbské pleso. Už okolo piatej hodiny rannej zahajujem túru v /neú/plnej sile.
Netrvá dlho, kým dosiahnem Popradské pleso, kedysi nazývané Rybie pleso. Tu sa zdravím s trojicou Poliakov - jediní ľudia, ktorých počas svojho výstupu na Kôprovský štít stretnem.
Zo Štrbského plesa na Popradské pleso
O hodinku a pol mám tu česť vzhliadnuť najväčšie pleso na území Slovenska, Veľké Hincovo pleso. Nachádza sa vo výške 1944 metrov a jeho hĺbka dosahuje až 54 metrov. Krásny pozostatok z ľadovcového obdobia Vysokých Tatier.
Veľké Hincovo pleso
Pokračujem strmým výstupom na Vyšné Kôprovské sedlo. Na tomto mieste začína riadne fúkať. Vyťahujem vetrovku a cítim sa byť chránený. Záverečný výstup má neopakovateľnú atmosféru. Som sám na hrebeni a a prechádza mnou akýsi zvláštny neopísateľný pocit. Samota, hory a vietor.
Kôprovský štít a Čubrina
Skamenelé vojsko
Na vrchol
Kôprovský štít - najvyššie miesto, kam sa dnes dostanem. Musím jednoznačne prehlásiť, že zatiaľ som zo žiadneho štítu, ani miesta v Tatrách nevidel krajšie výhľady. Fotím ako šialený. Dúfam, že sa vám fotky budú páčiť.
Veľký Mengusovský štít (napravo)
Zostupujem. Cestou na Vyšné Kôprovské sedlo je to málinko horšie značené, ale stratiť sa tu takmer nedá. Konečne sa už ostatní zobudili. Čím som nižšie, tým viacej turistov ma zdraví.
Opäť na Popradskom plese. Dávam si tu desať minútovú pauzu. Čaká ma stupák do sedla pod Ostrvou. Chytám druhý dych, ale veľmi rýchlo ho aj strácam. Ako tak začínam vystupovať, obehnú ma dvaja mladí chalani, ktorí nahodili svižné tempo. Tých musím trhnúť, hovorím si v duchu. Trocha však zabúdam na to, že mám za sebou už vyše 6 hodín šľapania. Stúpam tak rýchlo, ako sa len dá. Predbehnem asi všetkých, ktorí smerujú do sedla. Keď už som hore a vyšľapem si aj záverečný kúsoček k vrcholu, cítim, že som sa nemal tak ponáhľať. Chalanov som síce trhol, ale skoro som pri tom dušu vypustil. Ach, tá nezmyselná chlapská súťaživosť.
Pohľad na Popradské pleso počas výstupu na Ostrvu
Ostrva
Vysoká pod mrakmi
Opúšťam aj toto pekné miesto a už pomalšie sa presúvam k Batizovskému plesu. Predzvesť škaredého počasia sa začína napĺňať. Celý deň pribúda na oblačnosti a až teraz sa skutočne spúšťa dážď, miestami dokonca krupobitie. Našťastie, táto prehánka netrvá dlho a ako rýchlo sa obliekam do nepremokavých vecí, tak rýchlo sa z nich aj vyzliekam.
Batizovské pleso. Rozhodujem sa, či ďalej postupovať na Východnú Vysokú. Mám za sebou okolo deväť hodín šľapania a vzhľadom na znova sa blížiacu prehánku a pomerne dlhý výstup na štít, upúšťam od svojho pôvodného plánu a smerujem do Vyšných Hágov. Trocha som na seba nahnevaný. Keby som sa tak neponáhľal na Ostrvu, možno by som mal dostatok síl vystúpiť aj na Východnú Vysokú. Nakoniec sa moje rozhodnutie ukáže viac ako správne. Pri zostupe do Vyšných Hágov sa spustí poriadny lejak aj s hromobitím. Normálne si vydýchnem. S najväčšou pravdepodobnosťou by som sa z výstupu aj tak vrátil.
Zrázy Gerlachovského štítu
Poprad - Tatry. Mám to za sebou. Som vďačný, že sa mi podarilo absolvovať trasu bez výrazných komplikácií. Teším sa na bezstarostnú cestu domov. Kupujem si lístok na vlak, no o chvíľu zisťujem, že vlak bude meškať 60 minút. Zakrátko je to už 120 minút. Vymieňam si teda lístok na IC - ečko, no to mešká tiež. Čo sa mohlo stať? Až niekedy pred ôsmou odchádzam z Popradu do Bratislavy. Vo vlaku sa dozvedám, že vlak, na ktorý som mal pôvodne ísť spadol vďaka búrke strom. Keď technik videl v akom je stave, neposlal ho už na ďalšiu jazdu.
Peter Gregor
