X+
Po dlhých očakávaniach konečne nastala tá chvíľa - náš prvý výlet do Álp. Sme radi, že sa nám vôbec podarilo prihlásiť, v adrentoure boli voľné už iba posledné dve miesta a aj to v druhom pôvodne neplánovanom termíne. Vicus bol pohotový, ešte v deň odchodu sa uvoľnilo jedno miesto a on neváhal na túto výzvu reagovať.
Po asi osemhodinovej náročnej nočnej ceste, pri ktorej sa nám skoro podarilo byť o pneumatiku ľahší (neľútostná črepina z okolitej autonehody našťastie nespôsobila žiadnu škodu), sme dorazili do výstupovej oblasti Hochtor - 2504m. Celkom kvalitná zima nás prinútila dať čo to na seba. Po návšteve hygienických zariadení a absolvovaní pár fotografií sme boli pripravení vydať sa na výstup. Počasie bolo premenlivé, raz hmla, raz jasno. S Peťom sme sa zhodli na tom, že je to oveľa lepšie, akokeby mala byť stále rovnaká klíma. Výhľady naskytovali prekrásne scenérie (nečudo, vraj to bol najkrajší vyhliadkový zájazd z celej ponuky CK). Terén nebol príliš náročný, no sem tam sme použili aj ruky.
Prvá naša väčšia zastávka bola na vrcholku zvanom Modereck - 2932m. Tu veru už mali niektorí zainteresovaní problémy so vzduchom. Ono sa to nezdá, ale je to predsa výška a taký prudký nástup sa na tom odrazí, aj keď väčšinou ako príde, tak aj odíde. Vicusa pobolievala hlava, Peťo sa pristihol pri tom ako lapá po dychu a ja som pociťoval jemnú malátnosť. Onedlho sme si na to však už na to ani nespomenuli, až pravda na Vica, ktorého vraj hlava bolela aj potom.
Po zapísaní do knihy návštev sme ani nie o polhodinu dorazili na miesto nášho cieľa - Noespitze 3010 m.n.m. Ja s Peťom sme síce celkom vážne uvažovali o návšteve neďalekého 3200m vysokého štítu, ale nebezpečná cesta pod nami nás od toho odradila. Cieľ sme splnili, načo ešte pokúšať osud. Posilnení sušeným ananásom sme si od turistu opodiaľ požičali slovenskú zástavu. My fešáci sa na fotke budeme určite náramne vynímať.
To bol vrchol nášho výletu, no nám dobrodruhom to samozrejme nestačilo. Druhá zastávka: ľadovec Pasterze pri centre pre návštevníkov Ferdinanda Jozefa - 2369m s výhľadom na najvyšší bod Rakúska Grossglockner - 3798m. Po nasadzovacích problémoch s mačkami sme si pripravili laná a cepíny a mohli sme sa vydať naprieč tomuto majestátnemu ľadovcu (najväčšiemu v oblasti východných Álp). Dlho očakávané stretnutie s dažďom nebolo vôbec prívetivé, no dobre pripraveného turistu nemohlo prekvapiť. Nahneval ma chlap, ktorý nemal rukavice a odmietal moju nezištnú snahu mu ich požičať. Také červené ruky som v živote nevidel.
Trhliny boli síce pekné, avšak spomínané počasie nám už vážne nedovoľovalo pokračovať ďalej. Odstrojili sme sa a naspäť k autobusu. Priznám sa, mal som už fakt dosť.
Osemhodinová cesta do Blavy ubehla celkom rýchlo. Našu cestu spríjemňoval srandista Jozef v spoločnosti svojich pekných dcér. Sme radi, že do nás investoval posledné kvapky sedemhviezdičkovej metaxy, takže nečudo, že mne s Peťom sa aj v autobuse dobre spalo. Teším sa na budúci rok a náš ďalší, ešte väčší a veľkolepejší cieľ. Do čítania.
Peter Gregor
