Na túto túru sme sa veľmi tešili. Pred očami sme mali vydarenú akciu z konca apríla tohto roku, keď sme za skvelých podmienok a zo zbraňami (mačky, cepín) dosiahli vrchol Bystrej. Síce sme sa pri zostupe potrápili (rozbúrený potok v Bystrej doline nám umožnil aj plazenie sa po štyroch), v prípade výstupu na Baranec to bola skôr cesta hore, ktorá nám dala poriadne zabrať. Zo začiatku sme to brali s humorom. Teplota sa vyšplhala nad nulu a nám zo stromov počas výšľapu padal na hlavy roztopený sneh. Toho snehu však bolo čoraz viacej a náš postup veľmi pomalý. Aj vo vyšších polohách sa povrch pod nami nie a nie ustáliť. Po vyše štyroch namáhavých hodinách striedania sa vo vyšliapávaní cesty (sám by to človek pravdepodobne neutiahol) sme dosiahli Holý vrch (1715m). Tu nám hodinky oznamovali, že je čas vrátiť sa. Bolo dvanásť a vrchol v týchto podmienkach vzdialený minimálne na ďalšie tri hodiny. Všetci dobre vieme, že tma už nastáva okolo štvrtej a prísť na Baranec v čase, keď práve zapadá slnko nie je zrovna dobrý nápad. Riskovať sa nám naozaj nechcelo, hlavne kvôli tomu, že bola veľmi zlá viditeľnosť a po trase neboli ani tyčové značenia, nieto ešte viditeľná cesta. Obrátili sme sa včas a dole do Jakubovanov sme zišli ešte za svetla. Baranec zdolaný nebol, no s našim výkonom som plne spokojný. V tom snehu sme nastúpali vyše 1000 výškových metrov a dosiahli pekného miesta zvaného Holý vrch. Viac sme urobiť nemohli. Tak môžeme na túto akciu spomínať ako na príjemnú a na spomínaný Baranec sa určite ešte vrátime.
Zopár foto:
Tak takto krásne sa nám otvoril pohľad na Baranec ráno
Pri náučnom chodníku
Niekedy sme vzhliadli dokonca i značenie
Niečo málo z výhľadov:
Na Holom vrchu....
....spoločne
Aj keď to tak nevyzerá, zima tu bola poriadna
Dosť bolo srandy, je čas sa vrátiť...
....späť do civilizácie
Pripravil: Peter Gregor
