Hudba je radosť

Písmo: A- | A+

Krátka úvaha o predaji hudobných CD a LP. Ako si oceniť svojho obľúbeného interpreta alebo skupinu? Prečo je sťahovanie hudby z internetu urážlivé?

Venujem sa predaju hudobných CD a LP a rád by som sa v krátkosti podelil o svoje zážitky, skúsenosti a dojmy zo svojej brandže. Teraz v septembri tomu bude viac ako 7 rokov, čo sa venujem obchodovaniu s hudobnými nosičmi. Predtým, než som sa do tohto "nestáleho" biznisu naplno pustil, ľudia z môjho okolia veľmi neverili, že budem na tom profitovať. Veď predsa, väčšina ľudí si už svoju obľúbenú muziku sťahuje z internetu a netrápia sa tým, že už aj tu na Slovensku je možné zakúpiť si svojho obľúbeného interpreta alebo skupinu na CD doslova za bagateľ. Iná kategória sú o niečo drahšie LP alebo platené služby, kde sa na základe nejakého paušálu môžeme dostať k miliónom skladieb - čo má za následok často iba čistý konzum a užívatelia ani nevedia, čo im to v prehrávači hrá. Človek moderný si už natoľko zvykol na pohodlie spojené so sťahovaním hudby, filmov, že nerozmýšľa ako porušuje práva autora a vôbec ho nepodporuje v jeho ťažko vydretej tvorbe. Ako dobrý protiargument slúži skutočnosť, že distribučné firmy, vydavatelia a manažéri na tom zarobia väčšinu a interpret dostane aj tak najmenej. Nie je tomu celkom tak. Doba sa zmenila a ak nehovoríme o veľkých "megahviezdach", ktoré brázdia polia MTV, skupiny si častokrát zabezpečujú podporu úplne sami - od vydania nosičov, cez koncerty, reklamu a nahrávanie. Je to vysilujúca a namáhavá činnosť a hudobníci musia byť naozaj nadšení pre vec, aby boli schopní to tempo zvládnuť. Považujem za vysoko urážajúce si nejaký ten album od podobnej skupiny stiahnuť a užívať si hudbu bez výčitiek.

Nie, nikoho neodsudzujem za sťahovanie. Nemám vo zvyku súdiť, nepodkopávam hodnotu človeka iba pre to. Ja sám so bol vychovávaný k nelegálnemu užitiu hudby a ešte donedávna som mal v osobnom vlastníctve množstvo napálených CD (nie kópie z originálov). Všetky som vyhodil. Teraz, mám doma toľko originálnych CD, že už neviem, kam ich dávať. A poviem vám, je to radosť. Niečo ako zbieranie známok, spomeňte si. Pekne sa vo svojej zbierke prehrabávate, ukladáte si ich, kocháte sa svojimi najlepšími kúskami a ste radi. Známky sa samozrejme nedajú stiahnuť z internetu (a keby sa dali, ľudia by sťahovali), hudba žiaľ áno. Avšak, stále viac som prekvapený, že ľudia sa vracajú k originálom, kupujú si ich, rozprávajú o nich, sú netrpezliví, chcú ich čo najskôr. A ja (ako predajca, ale aj ako poslucháč) sa tomu teším.

Za ten čas prešlo mojimi rukami mnoho  CD a LP vystriedala sa sorta jedinečných i podivných zákazníkov. Zažil som neskutočnú radosť zo zakúpenia vychýrených rarít pre zákazníkov, po vyhrážky bitkou za to, že som zákazníkovi nebol ochotný štyri mesiace držať objednávku. Nevyhla sa mi ani božia pomsta, ale aj príjemné rozhovory s naozaj hodnotnými ľuďmi.

A je to presne o tom, uvedomuje si to každý, kto robí s ľuďmi - niekedy je s nimi ťažko, ale na druhú stranu, všetci potrebujeme sociálny kontakt a bez neho (aj bez konfliktov) by to nebolo ono.

Doba asi nikdy nebola ideálna, predaj CD stagnuje, no zažívame aj renesanciu vinylových platní. Neustále rozmýšľam ako si odložiť peniažky na svoje vysnívané exotické cesty. Nie je to ľahké. Nemôžem si pomôcť, moja práca ma baví a keď práca je, pociťujem obrovské nadšenie. Veď napokon, posúďte sami, ponúkam nielen nosiče za vynikajúce ceny, ale aj osobitý servis. Presvedčte sa sami.

Veríme v budúcnosť hudby.

 

Autor: Peter Gregor

 

Skryť Zatvoriť reklamu