Čierno biela sloboda - Zanzibar.

Písmo: A- | A+

Po roku v cele zvanej Slovensko uplynul výkon trestu. Šikana miestopána nás dohnala k tomu, aby sme utiekli. 14 dní na slobode bola naša jediná podmienka. Nech to stojí – čo to stojí. Na výber toho veľa nie je. Ale že Zanzibar?

Navždy už len trip.

Zanzibar sme dali ako trip. Volali sme Monike, že či nechce s bratom osláviť odchod zlého a príchod ešte horšieho roka na chate. Odbila nás, že balí na Zanzibar. Do hodiny sme mali letenku aj my. Prvého večer sme už sedeli v buse na Schwechat. Na hraniciach nám mrkli do pasov a na letisku nechápavo krútili hlavou a pýtali sa, čo sa na Zanzibare deje, že tam ide toľko Slovákov. Opýtal som sa ich, či vedia čo sa deje na SK. S pochopením mi podali pas. Ethiopean môžem iba odporučiť. Všetko prebehlo hladko. Akurát jeden dlhší tranzit v Etiópii.

pláž Jambiani
pláž Jambiani (zdroj: Pege)

Ostrov pokladov - vy ste poklad.

Zanzibar je žmýkačka peňazí turistov a tak ho treba brať. Druhým priemyslom je export klinčeka do celého sveta. Ten prináša Zanzibaru zlomok príjmov v porovnaní s tým, čo prinesiete vy – turisti. My vyrábame vehikle pre pol Zemegule, oni vyrábajú turistiku - či skôr iný svet pre váš relax. Ak chcete šetriť, okrádate iba sami seba. Všetko na Zanzibare je nastavené, vymyslené, vyrobené a zorganizované pre hostí tak, aby ste sa chceli vrátiť. Nikto vás neokráda a neokradne. Ostrov je po obvode lemovaný plážami a rezortami. Len pár metrov dovnútra ostrova stoja chatrče zamestnancov rezortov, taxikárov a obyvateľov ostrova, ktorých jediným chlebom je vypasený turista a jeho tučná peňaženka. Tie najchudobnejšie chatrče patria plantážnikom a rybárom, ktorých ovocie, korenie a úlovky budete jesť . Aktuálne toto miesto okupujú najmä Rusi.

čierna a biela
čierna a biela (zdroj: PeGe)

Už pri prílete to začne. Na ostrove platíte dolármi alebo miestnou menou – tanzánskym šilingom. Pre vstup do krajiny potrebujete víza. Dá sa to vybaviť aj online, len neviem aký by to malo zmysel. Vystúpite z lietadla a prídete do polorozpadnutej budovy. Pred ňou a v nej sa vypisujú papiere a platí sa za víza. Na výber máte z niekoľkých formulárov. Bez pera ste stratení. Nikto vám neporadí, ktorý papier treba vypísať. Iba ja. Bielu A4ku a malú bielu A5ku. Za úsmev stojí vypisovanie zamestnávateľa. Netreba. Do žiadosti treba ale uviesť ubytovateľa. Aspoň nejakého. Potom sa hromadne tlačíte pred okienkami, kde miestne orgány vystavia vízum. Okienka sú všakovako označené. Neriešte, všetky robia to isté. Možno vám zoberú otlačky prstov, možno nie, možno vás odfotia, možno nie, možno máte správne papiere a možno nie. Je to akási kamufláž a hra na systém. Predpokladám že všetky tie papiere skončia v ten deň v koši. Podobný proces čakajte pri opustení ostrova. Vízum stojí 50 dolárov (asi 40 eur) a platí sa priamo na mieste v troch okienkach. Jedno lietadlo úrady spracovali za poldruha hodiny. Víza platia oficiálne 90 dní. Neoficiálne ... si ich musíte kúpiť pri každom vstupe. Hneď ako si vyzdvihnete kufor môžete si na letisku zameniť hotovosť. Urobte to a všimnite si bezpečnostné opatrenia na tie haldy peňazí za okienkom. Kartou na ostrove nezaplatíte takmer nikde a všade bude treba tipsy (tringelty). Bankomatov je na Zanzibare iba niekoľko a bežne sú prázdne. Navyše poplatky za aj tak obmedzený výber nie sú malé. This Is Afrika – TIA ... je dobré pamätať si tieto tri písmená. Pomáha to.

Za letiskom ste už plnohodnotná korisť. Ak necháte kufor zobrať domorodcovi k taxíku, bude pýtať tips, za radu bude pýtať tips ... za hocičo bude pýtať tips. Nepustite kufor z ruky a pokojne aj razantne odbite dotieravca. Inak to nejde. Okrem hotelov, reštaurácií a pár obchodov s cenovkami sa všetky ceny všade zjednávajú. Ak sa dostanete na ½ ceny ste správne. Taxíky samozrejme rovnako. Vychádzajú podobne ako u nás. Všetci komunikujú v angličtine. Jambo je ahoj, Mambo je „ako sa máš“. Poa – je odpoveď – fajn.

Už na letisku si budete klepať na čelo, prečo ste si balili tenisky, tepláky a mikinu. Teplota na ostrove klesá iba zriedka pod 26 stupňov. 50ka faktor je tak akurát aby ste nevypadli z vlastnej kože po prvom dni. Aplikujte najlepšie ešte v lietadle. Aj keď ráno bude pod mrakom, na obed budete na praženicu.

Streetfood
Streetfood (zdroj: PeGe)

Stonetown

Jediné mesto na ostrove postavené prevažne z koralov. Nedokážete sa v ňom nijako orientovať, vždy zablúdite do uličiek, v ktorých by ste sa na SK báli. Ak je niečo 200 metrov, preblúdite 2 kilometre. Nie je čoho sa báť. Na celom Zanzibare som sa nebál ani sekundu a to sme poblúdili kadejako po úplných tmách v úplných dedinách. Ľudia sa tu rodia tak, že zdravia turistov a vidia vo vás svoj chlieb. Chcú vám maximálne vyhovieť a popritom vás dobre podojiť. Čím ďalej od sterilného rezortu ste, tým je to zjavnejšie a je to úžasné. Bál som sa iba raz – keď nám do taxíka nabúral kolega z protismeru. Z pokrčeného auta sme vystúpili až na mieste kde sme potrebovali. No problem – Hakuna-matata.

V Stonetowne nastal prvý problém. Hotel nás odmietol ubytovať s tým, že Booking zobral čert. Zo samej dobroty nás hodili do drahšieho ubytovania. Nesmiete sa dať. Najprv bol problém, že sme platili pri rezervácii online, po niekoľkých asertívnych vetách sme izbu dostali len preto, že sme už zaplatili rezerváciu online. TIA. Netreba sa báť, že zostanete na ulici, stačí sa hocikde opýtať na ubytko a domáci si vás už niekde upracú. Možno vás to bude stáť viac a možno menej. Dnes už by som veľmi ubytovanie nebookoval. Vždy sme bývali u miestnych. Hotel je nuda. Štandard v izde je dvojposteľ, skrina, vrtula, možno klíma a sprcho-záchod. Posteľ bola vždy dokonale čistá. Toaleta zo sprchou bola vždy zaručenou zábavou.

V meste je niekoľko miest, ktoré treba vidieť. Fresh Market, Spice Market, Fish Market a emočne silný Slave Market sú takmer na kope. Rodný dom Freddieho je v centre a oproti je jediný obchod s alkoholom v celom meste. Obchod je otvorený odhadom do piatej, múzeum Freddieho neviem, nič v ňom nie je. Fejkový Islam je veľký špás. Každé ráno hukot z tlampáčov, ale na kolená nepadá nikto. Piť domáci nemôžu - cez deň, ale v noci Alláh spí. 

My sme mali na mesto tri dni a bolo to akurát. Užili sme si ho, prišli mu na chuť aj vôňu. Ak naberiete odvahu je túlanie mestom práve tým, na čo budete zo Zanzibaru spomínať najviac. Náhodou sme našli sultánove kúpele, určite skočte na Prison Island. Zanzibar je známy šnorchlovaním. Nikto vám nepovie že vzadu na Prison Island za korytnačkami je koralový útes. Najkrajšia šnorchlovačka z troch, ktoré som absolvoval. V Stonetowne sú šmelinári ako na celom ostrove, ale tu viete zjednať absolútne najlepšie ceny. Je to tým, že každá cestovka turistov po tomto mieste iba prebehne. V rezortoch vám už zjednávanie cien pôjde ťažko. Domáci vedia, že tam skôr či neskôr pustíte perie.

Najkrajším zážitkom bola búrka počas streetfood večere na Fresh markete. Domáci oslavovali že prší, spievali, hučali a trstinou si držali prístrešky, ktoré padali pod náporom dažďa. V šoku s otvorenými ústami sme to pozorovali a kilá stresu z nás padali do blata pod nami. Sú tam do dnes. Takto živelný a čistý život som zažil iba v Stonetown. V tom meste, kde turistov vyvedú do reštiky na streche hotela a ukážu im výklad s Mercurieho fotkou.

Nočný Stonetown
Nočný Stonetown (zdroj: PeGe)

Jedlo

Raňajky na každom ubytovaní aj reštaurácii po celom ostrove sú o omelete a plackách (niečo ako lokša), palacinkách, ovocí, čerstvom mangodžúse a instantnej kávy. Každý deň! Ovocia sa nebojte. Ananás si dajte naporcovať priamo u predavača na ulici. Lepší ste nikdy nejedli, to doma bol iba kompost. Cukrovú trstinu vám vylisujú rovno pred vami a dochutia ju tak, že si dáte hneď ďalšiu. Je výborná. Na nábreží pri prístave, na Fresh markete, alebo hocikde na turisticky exponovanom mieste sa viete najesť streetfoodom. Za čo dá domáci 1000 šilingov, dáte vy 10 000. TIA Reštaurácie sa občas oplatia viac ako stánok. Ale v reštike vám nedajú kura do novinového papiera a neplesknú naň rukou takú masalu, že o nej týždeň hovoríte. Neskúsiť morské potvory je ako nebyť na ostrove. Už nikdy nič z mora doma nekúpite. Sú jednoducho vynikajúce. Druhou alternatívou je kura alebo hovädzie mäso. Na bravčové zabudnite. Zelenina je v Tanzánii iba zbytočnou dekoráciou. Sem – tam na tanieri nájdete šalát. Ale načo, keď je ovocie. Všetko jedlo sa tu rado korení. Za 14 dní som nedokázal skúsiť všetko, čo som chcel. S lepšou figúrou po Zanzibare nerátajte. V rezortoch je to samozrejme všetko trochu viac našité na turistov, ale stále podobné. Jedno bežné jedlo stojí od 20 do 30 tisíc šilingov, pivo od 5 do 10 tisíc šilingov.

Ale tou najväčšou špecialitou je servis. Ak chcete čakať na čašníka 15 minút a jedlo 30 minút, zomriete hladom. Zabudnite na to, že niekoho budete naháňať a je jedno či je reštika plná, alebo prázdna. Pole – je pomaly. A na Zanzibare je všetko Pole– Pole! Naozaj si nechajte na obed a večeru dosť času, nebojujte s tým. Užívajte si ten čas, relaxujte a bavte sa na tom, ako vám čašník siahne rukou do taniera aby zistil, ktorý kebab je kurací a definitívne tým vyriešil vašu nepochopiteľnú dilemu. Teplé pivo je na Zanzibare bežná vec, nie všade majú chladené. Prečo? Zistíte behom pár dní. Studené v tom hice nie je dobré ani na hrdlo ani na žalúdok.

Fresh market
Fresh market (zdroj: PeGe)

Pláže

Videli a zažili sme 5 pláží. V troch rezortoch sme strávili po tri dni. Na Zanzibare si nájde úplne každý to svoje. Všetky pláže sú biele a po pretancovanej noci za slnečného dňa nedokážete dokážete iba žmúrit a kýchať. Mix tyrkysu, bieleho piesku a slnka zahasíte iba okuliarmi. Na každej pláži sú jej strážcovia – Massaiovia. Na prepchatých plážach vám budú núkať šmelinu z tašiek vrchom - spodkom. Na plážach pred rezortami majú občas malé plážové stánky. Ale všetci vás strážia. Nemal som odvahu položiť ruksak na frekventovanej pláži plnej domácich detí, ale na pláži pred rezortom mi ten ruksak Massai zobral a položil vyššie, aby mi ho nezobral príliv.

Príliv a odliv sú na Zanzibare unikum. Raz za deň sa jednoducho oceán stratí aj kilometer ďaleko. Odhalí celé dno aj s pokladmi, ktoré domáci vždy a všade zbierajú pre vás na večeru. Často majú na dne akési farmy. Príliv je veľká zábava a určite sa nevyhnete infantilnému skákaniu do vĺn. Oceán je teplý, čistý a krásny. Zdobia ho iba malé katamarany a lode, ktoré vás zoberú šnorchlovať alebo na ryby.

Na každej pláži je mnoho pánov „Čípa Čípa“ (Cheeper – Cheeper / Lacno – Lacno), alebo sa nájde nejaký Alibaba a podobne, aby vám splnil vaše sny o výlete kamkoľvek, prípadne o službe, ktorú vám vidí na očiach. Začne to Spicy tripom a delfínmi, ak nie, tak vám ponúknu taxík, ak nie dnes, tak na zajtra a končí to „bylinkami“. Výhovrku si vymyslite vlastnú, ale občas sa pustiť do rozhovoru nie je na škodu. Najmä keď chcete zistiť ceny služieb. Podľa miestnych sú niektorí podvodníci. My sme mali šťastie na dobrého Alibabu. Zorganizoval nám šnorchľovačku na katamaráne aj výlet do Jozani parku a ďalší deň taxík so zastávkou na Spice tour. Cenu bolo samozrejme treba z neho vytĺcť ťažkým zjednávaním. Všetko klapalo ako malo. Nechceli sme tomu ani veriť. Keby bol z našich koncov, zobral by peniaze a hotovo. Tu sme dostali profesionálnu službu. Funguje to tak, že Alibaba zdvihne telefón a všade kam prídete o vás už vedia, taxík vás počká koľko treba. Úplná spokojnosť.

Pongwe
Pongwe (zdroj: PeGe)

Janbiani – Paje

Po Stonetowne sme bývali v Jambiani pri hlavnej ceste v domácom ubytovaní asi 500 metrov od pláže. Bolo treba ísť cez dedinu. Áno aj v noci. Ráno nás budil tlampáč s koránom a jedno ráno dokonca volebný míting. Toto sú tie bonusy tripu. Na druhej strane cesty bola jaskyňa Kuza Cave – je to vlastne priepasť, kde sa zrútil strop jaskyne. Dá sa v nej stráviť pol dňa skúmaním a kúpaním. Vstup je cez mikrorezort a platí sa vstupné 20 tisíc šilingov. Počas horúceho dňa skvelý spôsob ako si oddýchnuť od slnka a slanej vody. Problém sú tlupy turistov, ktorí sa nevedia správať. Pláž Jambiani je celkom bežná, dosť plná a hlavne je na nej obrovský odliv. Nad plážou sú malé rezorty. Ak si niekde dáte obed a pivo, môžete celý deň stráviť pri bazéne ak je oceán ďaleko. Nad touto plážou je rezort a pláž Paje, prejdete na ňu po pláži pešo. Pre aktívnych dovolenkárov dokonalé miesto na katesurfing. Za pár peňazí to máte aj s inštruktorom. Skvelá vec. Asi 20 km do vnútrozemia je Jozani park, kde žijú endemické opice. Pozorujete ich priamo v buši. Za vstupné dostanete sprievodcu aj do mangrovového pralesa. Tri dni tu boli akurát.

Paje
Paje (zdroj: PeGe)

Pongwe

Z Paje sme to zobrali do Pongwe a po ceste sme absolvovali Spice tour. Skvelá vec. Domáci vám poukazujú a porozprávajú všetko o koreninách a ovocí. V cene je skvelý domáci svahilský obed, samozrejme aj s ovocím, váš sprievodca sa naje s vami. Nezabudnite na tipsy. Celé to trvá do troch hodín.

 

Pongwe bol pre nás vrcholom tripu. Tri dni v pokoji v nádhernom malom rezorte s bazénom a raňajkami za slušnú cenu. Z toho miesta jednoducho vlhnú oči. Kam pozriete tam pohľadnica. Je dobré vedieť, že v Zanzibare je doublebed – dvojposteľ. Je určená vždy pre jedného. Ak idete s deťmi stačia vám dve doublebed pre štyroch. Na pláži bolo 5 rezortov od najlacnejšieho po najdrahší. Do každého sa pokojne pozrite. Biela pokožka je na Zanzibare priepustka kamkoľvek. Vo vedľajšom rezorte majú možno lepšiu ponuku na večeru alebo lacnejší drink. Ľudí tu bolo pomenej, naozaj na oddych. Pri prechádzke po pláži často nájdete mušle. Je prísny zákaz prenášať akékoľvek mušle cez letisko. Rontgen ich odhalí. Je dobré vedieť, že na pláži si môžete kúpiť naozaj nádherné kúsky za celkom slušné peniaze. Ale tešiť sa z nich budete iba po letisko. Risknúť to môžete, ten zážitok mám za sebou.

Pongwe - morskí vlci
Pongwe - morskí vlci (zdroj: PeGe)

Nungwi

Sever ostrova je vraj to najkrajšie, čo na Zanzibare je. Nie je, ale ok, nech sa to hovorí a nech sa tam hrnú davy zo Záhoria, Krupiny, Ostravy a všetkých krajín bývalého RVHP. Potom to dopadne tak, že domáci sú o poznanie menej ústretoví a srdeční. Nungwi je čisto rezortová záležitosť. Ale aj tu sme našli ubytovanie v otvorenom akožerezorte spojenom s dedinou.

Nungwi Massai street
Nungwi Massai street (zdroj: PeGe)

Naše ubytovanie Ebony – Ivory spomínam len preto, aby ste sa mu vyhli. Týmto som s majiteľom vyrovnaný. Prečo? Zabookujete si niečo a dostanete niečo iné. Ak vôbec niečo. Deň sme strávili zjednávaním a sťahovaním. Práve ten čas ma mrzí najviac. U Babiho nič neplatí a keď vás zoberie k bankomatu, lebo vás ošklbal o hotovosť aj keď mal na stránke platbu kartou, po ceste vám ukáže svoj barák a vypýta si za odvoz. Raňajky mali byť v cene, samozrejme neboli. Mohli sme si ich doplatiť v jeho reštike. Už ma vidíš môj milý Babi. Jedli sme všade okolo, len u neho nie.

V dedine za plážami je živo najmä v noci. Netreba sa ničoho báť, náš kamarát vyhral kopec majetku od miestnych Massaiov, ktorých učil hrať billiard. Jedlo tu nie je vôbec lacné ani na griloch na ulici. Alkohol tu zoženiete ľahšie ako v Stonetowne. Domček Manchester a jeho „shotty“ sú topka na rozbeh večera. 5 teplých shottov – 5 tisíc šilingov. Večer je vždy niekde tancovačka a bola by škoda, keby ste ju nezažili. Bude na nej celý svet a určite sa bude nejaký Massai točiť na hlave.

Kuza cave
Kuza cave (zdroj: PeGe)

Vedľa pláže pod Starým majákom si môžete zaplávať s korytnačkami alebo zaskákať s opicami. Sú priateľské, ale v klietkach. Nungwi je najlepšie miesto ak sa chcete pozrieť na miestnom plavidle na ostrov Billa Gatesa a zašnorchľovať si pri ňom. Tento zážitok zjednáte asi na 25 Eur pre osobu a je v ňom obed - tuniak ugrilovaný priamo na palube. Snáď ho udržíte v žalúdku. So šnorchľovacou výstrojou si nerobte starosti, všetko vám dajú. Vyplávate pred deviatou ráno a vrátite sa po tretej. Nič iné v ten deň už nebudete vládať. Pre náročnejších je k dispozícii potápanie. Všetko vybavíte na pláži deň vopred.

Pod Nungwi je pláž Kengwa. Pri odlive sa na ňu dostanete pešo po pláži suchou nohou. Ak pôjdete naspäť bude už príliv a v polovici musíte ísť vyššie a prejsť cez rezorty. Cez tie vás už budú sprevádzať uniformovaní zamestnanci hotelov. Nie je to nepríjemné, len sa treba ohlásiť, že chcete iba prejsť. Tiež by ste neboli v pohode ak by vám pred lehátkami v drahom rezorte behal kde-kto z pláže bez dozoru. Tesne pred Nungwi pri prílive už neprejdete a musíte ísť až do dediny a obísť útes. Kengwa bola po Stonetowne a Pongwe tretím vrcholom tripu. Prechádzka je na celý deň. V hociktorom rezorte si dajte obed, takmer na konci je hotel Sky-view. Nebojte sa, vojdite a z najvyššieho poschodia máte výhľad, z ktorého vám zvlhne oko. Pivo je tam o polovicu lacnejšie ako na pláži.

Medzi Nungwi a Kengwa
Medzi Nungwi a Kengwa (zdroj: PeGe)

Nungwi je štandardnou destináciou a neviem si predstaviť 8 dní na pláži počúvať susedov od nás. Štyri dni boli akurát. Ak to ale dobre uchopíte, dá sa aj odtiaľto absolvovať Jozani, alebo Spice tour. Taxík z Nungwi na letisko stojí 60 tisíc šilingov.

Na letisku majú niečo ako „gejty“ - rukou na A4ke. Radšej by som sa riadil zamestnancami. Nachystajte si pero a ako pri vstupe. Možno od vás budú pýtať otlačky, možno nie ... to už poznáte. Ak máte kontraband z pláže, tak máte o zábavu postarané, priznajte sa, vedia to. Nebudú vás vešať a ak narazíte na správneho človeka ... hakuna-matata. Do kufra vložte „posledné“. Len buďte zdvorilí a Pole – Pole. Vy ste tam hosťom, vaše peniaze sú ich chlebom. Ale určite rešpektujte Afriku a Afričanov. Majú bohatstvo, ktoré Európan nedokáže pochopiť. Žijú pre život, nie sú otrokmi iných ľudí a ani vecí.

A záver? Ak platíte drobnými šilingami – napríklad za shotty v bare – tak miestni chytia peniaze, pokrčia ich a s miernym opovrhnutím ich hodia na kopu do šuflíka. Nie je to prejav neúcty k vám. Pýtal som sa prečo to tým peniazom robia.

Chcete vedieť prečo? ... alebo sa pôjdete opýtať sami?

Skryť Zatvoriť reklamu