Presne toto sa stalo dnes. Boli sme v Šenkviciach. Asi 25 domácich sa v pokoji zoznamovalo a moja kamarátka z Progresívneho Slovenska akurát zisťovala ako sa narába s teleskopickou tyčou na modrú okupantskú handru. Bol, alebo skôr mal to byť tichý protest. Domáci aj cezpoľní sympatizanti na nás podľa očakávaní slovne napľuli koľko im hlava dala. Tu s vysvetľovaním a argumentovaním nepochodíte a preto sme sa na nich iba usmiali a bavili sa medzi sebou.
Jeden volič sa ale pustil krajne nevyberaným spôsobom do našej prezidentskej kandidátky rovno pred Jankou. Toto ju naozaj naštartovalo. Podala mi transparent s „plačem lebo podporujete LSNS“ so slovami „foť“. Ledva som stihol reagovať. Všetci, aj ľudia od náckov, kričali na nižšiu ženu v rokoch v pokluse, aby nerobila nič čo má v úmysle. Smrdelo to problémom.
Čo Janka urobila je na fotke.
Absolútne ticho ...
... a následne potlesk. Všetci sme s vyrazeným dychom v spomalenom priamom prenose prežili niečo výnimočné.
Ten pán sa asi na hodinu stratil. Ukázal sa, keď sme odchádzali. Mobil som mal vo vrecku, nemám to odfotené. Podal Janke ruku a ospravedlnil sa.
Tým ľuďom v kulturákoch, fabrikách ale aj školách chýba veľa vecí. Jedna je ale absolútne kľúčová ...
objatie a bozk
od mamy, od otca, od priateľa alebo od cudzej ženy, ktorá už nevedela ako inak vysvetliť svoj dobrý úmysel.
Janka je môj hrdina týchto volieb.
