Ako sa mi podarilo zo slovenského platu za 1,5 roku nasporiť dostatok peňazí, aby som sa mohol zbaliť a na 3 roky vypadnúť do sveta?
Musím ale hneď v úvode upozorniť, že hoci píšem o tom, že som si nasporil na 3 roky cestovania, v skutočnosti som nakoniec svoj plán nesplnil a vrátil som sa domov už po 14-tich mesiacoch. No nevrátil som sa pre nič iné ako kvôli svojej priateľke a keby nebolo nej, tak by som zrejme svoj prvotný zámer splnil. Teda financie neboli dôvodom na návrat... :)
Po skončení školy som si uvedomil, že viac ako stráviť zvyšok života prácou, ma láka spoznať svet. Ako študent som zarábal akurát toľko, koľko som míňal, pretože som študoval mimo trvalého bydliska a všetky výdavky si platil sám. S minimom peňazí na účte som absolvoval niekoľko prvých výletov stopom po Európe. Moje náklady na dvojtýždňové výlety vychádzali v priemere na 20€. Časom mi ale Európa nestačila, a tak som sa začal pohrávať s myšlienkou precestovať "celý svet". S príchodom zimy som sa zamestnal a pustil sa do sporenia, aby som si mohol splniť svoj sen.
Pracoval som v Bratislave za 1000€ v hrubom, čiže na účet mi chodilo asi 760€. Nie je to veľa, no každý mesiac po zaplatení všetkých výdavkov som dokázal ušetriť asi 550€. Väčšinu výdavkov pohltilo trio: nájom, strava a transport. Keď mi po roku stúpol plat na 1200€ (900€ v čistom), moje úspory začali rásť tempom asi 700€ mesačne. A tak som pred cestou, po vybratí stavebného sporenia (2000€) a po investovaní 1400€ do výbavy, poistenia, očkovaní a ďalších vecí, mal na konte 11000€ pripravených na svoju trojročnú cestu.
Jasné, že 11000€ tiež nie je veľa peňazí a mnoho ľudí si nevie predstaviť, že by im to stačilo na 3 roky. Vyžaduje si to istú schopnosť cestovať nízkonákladovo, veď o tom ešte napíšem nižšie. Vráťme sa k otázke, ako si to vôbec nasporiť...
1. šetrenie na ubytovaní: na ubytovanie nemám vysoké nároky, a tak som dlhodobo žil na internáte (aj načierno) a platil 60€ mesačne. Raz som vrámci prípravy na cestu strávil mesiac aj zadarmo, keď som prespával pod celtou neďaleko Železnej studienky a odtiaľ chodil pešo do roboty s čistou hlavou (kolegovia to ani netušili, sprchoval som sa a pral si v studničke).
2. šetrenie na strave: stravovať sa dá oveľa lacnejšie, keď si človek odpustí návštevu reštaurácií a začne si variť sám alebo s kamošmi na podnájme. Ráno, kým raňajkujem, si zvyknem navariť jednoduchý a zdravý obed. Bežné denné náklady na jedlo mám vo výške ceny gastrolístka. Nekupujem sladkosti, balené vody a iné zbytočnosti. Kto má to šťastie, že môže ostať dlhšie v rodičovskom hniezde, ušetrí veľa na nájme a strave (ja som to šťastie nemal)...
3. šetrenie na doprave: náklady na dopravu sa dajú výrazne znížiť, keď človek nie je príliš pohodlný a lenivý. Ja som po Bratislave zvykol chodiť pešo (9 km cesta do práce a rovnako dlhá cesta z práce - z Mlynskej doliny ku Kuchajde cez Slavín). Z Bratislavy do Liptovského Mikuláša som rok a pol dochádzal stopom - a raz aj na bicykli (300km/deň).
4. šetrenie na zábave: krčmám som nikdy neholdoval, a tak moja zábava nešla výrazne do peňazí. Hrával som spoločenské hry s kamošmi, chodil na turistiku, bicykloval a takto som sa zároveň udržiaval vo výbornej kondícii bez fitnescentra.
5. eliminácia výdavkov na zbytočnosti: popri týchto vyššie spomenutých oblastiach som výrazne eliminoval náklady na všetko, čo človek naozaj nepotrebuje. Investoval som však peniaze do oblastí, ktoré sa mi mohli hodiť, napríklad som navštevoval cestovateľské prednášky. Naplno som využíval aj bezplatné alternatívy vzdelávania a sebarozvoja. Hlavne ale nefajčím, nechlastám, negamblujem,...
6. prehľad vo výdavkoch: Aby som presne vedel, kam mieri každý cent, ktorý som si zarobil, okamžite som si zapisoval všetky svoje výdavky vrátane všetkých pohybov na účtoch. Tak som vedel v každom okamžiku presne povedať, koľko peňazí dokopy mám, ako som ich získal a kam koľko putovalo. Vyhodnocoval som is aj mesačné prehľady, a preto som presne vedel, kde mám medzery, kde sa dá ísť s výdavkami nižšie a podobne. Na toto odporúčam použiť skvelú bezplatnú smartfónovú aplikáciu financisto, alebo aspoň googlovský sheet, či iný "excel".
Myslím, že ustrážiť si výdavky nie je nič ťažké, keď si človek uvedomí, aké má k tomu dôvody a aká odmena ho za to čaká. Čo mne dalo 14 mesiacov na ceste? Pre začiatok môže byť veľmi užitočné so sebou peniaze nosiť len vtedy, keď človek vie, že ich bude potrebovať a aj vtedy si zobrať len toľko čo treba. Pre istotu si bežne nebrať ani platobnú kartu...
Po analýze výdavkov sa človek môže zamyslieť, či sa mu náhodou neoplatí zmeniť mobilného operátora, bankový účet, presťahovať sa, posplácať pôžičky, predať alebo rozdať veci, čo nepotrebuje a podobne...
Koľko peňazí si ale človek potrebuje na cestu nasporiť, záleží od toho, akým spôsobom chce cestovať. Keď som si už ale dal námahu so sporením peňazí, bolo by mi ľúto to všetko rozflákať za 3 mesiace, a preto som pokračoval v šetriacom móde aj na ceste. Napríklad moje náklady na ubytovanie za prvých 6 mesiacov boli spolu 2,5€. Základom bolo prespávanie v stane a u pohostinných miestnych (dá sa dohodnúť napríklad cez couchsurfing). Dopravovať sa dá aj stopom, alebo sa dopravovať tak, ako to robia miestni (nevyužívať taxíky a turistické autobusy). Stravovanie v turistických reštauráciách tiež neodporúčam. Človek sa môže dobre najesť tam, kde sa stravujú miestni a zároveň spozná ich skutočnú kuchyňu za primeranú cenu. Tu si môžete pozrieť moje kompletné výdavky počas 14 mesiacov na ceste cez 25 krajín na troch kontinentoch.
Jednotlivým problematikám sa do hĺbky venujem aj vo svojej knižke Okolo sveta s palcom hore, kde som spísal aj veľa praktických informácií o tom, ako je možné dlhodobo cestovať nie len lacno, ale aj bez starostí.
