Mnoho ľudí si myslí, že stopovanie je len presun z bodu A do bodu B za minimálne náklady. Tiež som si to myslel kedysi, kým som si to nevyskúšal. Samozrejme, je to iné, keď stopuješ na krátke vzdialenosti z dôvodu, že si práve zmeškal posledný autobus a iné, keď sa cielene stopom vyberieš na dlhší výlet do zahraničia.
Ako som už naznačil v článku o zaujímavých ľuďoch stretnutých počas stopovania, pri stopovaní si človek vypočuje veľa zaujímavých príbehov, veľa nového sa naučí, získa nových kamarátov, kontakty na zaujímavých (dokonca aj slávnych) ľudí, nájde si prácu, alebo ubytovanie na noc zdarma a podobne. Okrem toho sa zlepšíš v komunikácii s cudzími ľuďmi, nadobudneš väčšie sebavedomie, získaš názory nezainteresovaných ľudí na rôzne svoje otázky, zabavíš sa a veľa nového dozvieš.
Človek, ktorý Ti zastane, si obvykle chce s Tebou pokecať. Je Ti ochotný venovať svoj čas a tak to smelo využi najlepšie, ako vieš. Je veľmi veľká pravdepodobnosť, že sa sa ním už nikdy v živote nestretneš (i keď pár šoférov sa mi už podarilo stretnúť aj viackrát, alebo sme si vymenili kontakty) a tak obaja môžete smelo vyklopiť všetko, čo máte na srdci.
Stopovanie v zahraničí má obrovskú výhodu oproti cestovaniu komerčnou dopravou:
– dozvieš sa, ako sa naozaj žije v danej krajine,
– čo by si tam mal navštíviť (miestni Ti vedia odporučiť aj miesta, čo v Lonely Planet nenajdeš),
– na čo si dať pozor,
– prípadne dostaneš pozvanie domov alebo kontakty na ďalších miestnych.
Toto všetko sú veci na nezaplatenie. Práve tým, že komunikácia sa odohráva v uzavretom priestore, kde vás nik ďalší nepočuje, dozvieš sa aj to, čo by sa ľudia báli povedať v autobuse, alebo na ulici.
Ako stopovať?
Na otázku ako stopovať, Ti odpoviem jednoduchým návodom. Nechcem zo stopovania robiť zbytočnú vedu, ale dodržaním týchto zásad by sa Ti nemalo stať, že budeš viac postávať vedľa cesty, ako cestovať. Samozrejme stopovanie je do veľkej miery o šťastí. Ja ho rád prirovnávam k pokru. Kto má know-how a dokáže dobre vyhodnotiť situáciu, má väčšiu šancu na úspech a aj z už stopnutého auta dokáže vyťažiť viac.
1. stopuj čistý, slušne oblečený (extravagancia zaujme, no šancu na zastavenie nezvýši…) – ideálne je svetlé oblečenie,
2. počas stopovania sa usmievaj, nefajči a nechľastaj,
3. zlož si slnečné okuliare, šiltovku, klobúk (to neplatí, ak príliš pečie slnko. Úpal nie je žiadúci, nezabudni na opaľovací krém),
4. pozeraj sa na šoférov prechádzajúcich áut, usmievaj sa, odpovedaj na ich gestá,
5. vyber si dobré miesto na státie, ideálne také, kde sa autá pohybujú pomaly a je tam dosť priestoru aj na zastavenie kamiónu. Pri výbere vhodného miesta Ti pomôže hitchwiki.org,
6. priprav si dostatočne veľkú, dobre čitateľnú tabuľku (pokiaľ stopuješ do najbližšej dediny, tak tabuľku netreba).
Ako urobiť dobrú stopársku tabuľku?
Väčšina stopárov svoje tabuľky píše čiernou fixkou. Je to ale sakra blbý pocit, keď chceš vytvoriť tabuľku a fixka zrazu nepíše.
Ona je strašná koťuha a dopíše presne vtedy, keď ju najviac potrebuješ... Toto ma štvalo v začiatkoch mojej "stopárskej kariéry". Šiel som teda do papiernictva a dumal, čo použiť na písanie stopárskych tabúľ. Použiť vodové farby bol zaujímavý nápad, ale potom to prišlo, ako blesk z jasného neba… objavil som VOSKOVKY:
– sú lacné,
– dobre sa nimi píše,
– nápis sa nezničí ani dažďom,
– presne viem, kedy dopíšu,
– sú dobre čitateľné aj v noci (text sa jemne leskne, keď na ne svietia svetlá áut).
To, že nápis na tabuľke by mal byť dosť veľký a dobre čitateľný, je jasné. Na Slovensku používam 2-písmenové skratky (BA, ZA, RK, LM, …), v zahraničí si nechám poradiť šoférmi, alebo sa inšpirujem EČV zo žiadaných miest (Berlín = B, Mníchov = M, Viedeň = W, Drážďany = DD, Hamburg = HH, Štutgart = S, …).
Zväčša mám so sebou euroobal s množstvom čistých papierov alebo výkresov formátu A4.
Pokiaľ cestujem z BA do LM, tak postupne vyťahujem tabuľky ZA, RK, LM. Keď som v začiatkoch skúšal ukazovať rovno cieľovú destináciu, nemohol som sa dostať z prvého stanoviska.
S kým stopovať?
To s kým stopuješ môže do značnej miery ovplyvniť nie len čakaciu dobu, ale aj samotný pôžitok z cestovania.
Stará múdrosť hovorí, že najrýchlejšie cestuje 1 dievča, o čosi pomalšie sú dve dievčatá alebo zmiešaný pár. Ešte o čosi pomalší je jeden chalan, no a dvaja chalani sú už podstatne pomalší.
Stopovanie v trojici by som moc neodporúčal. Vyskúšal som to, je to ozaj pomalé. Radšej sa rozdeľte. Pre 4 a viac členné skupiny to platí už dupľom. V Dánsku nám síce občas podarilo stopovať aj vo štvorici, ale na to už treba mať ozaj dosť šťastia. No pokiaľ sa neponáhľate a dobre si rozumiete, tak fajn...
Práve počas stopovania sa možno niečo nové dozvieš aj o kamošovi, ktorého si si myslel, že už dobre poznáš. Niekedy je to pozitívne zistenie, no môže vzniknúť aj ponorka. Nie je príjemné čakať na stop s niekým, čo furt hundre a hádže na teba kyslé pohľady. Potom je ťažké sa usmievať na šoférov a tým pádom máš menšiu šancu, že zastavia… kto by chcel viezť mračiacich sa ľudí?
Ako si udržať dobrú náladu počas stopovania?
– vždy odkývaj posádke auta (kývajúce dieťa vyčaruje úsmev aj na 3 minúty),
– kým čakáš, tancuj, skáč, spievaj si, hraj na príručný hudobný nástroj, žongluj a rozmýšľaj nad niečim pozitívnym,
– teš sa na stretnutie s príjemným človekom,
– rátaj červené autá…
Ďalšia stará múdrosť vraví, že čím dlhšie čakáš, tým príjemnejší a zaujímavejší šofér Ti zastaví. Na dobré sa oplatí počkať. :)
Stopovanie v daždi, snehu, alebo po tme má svoje špecifiká.
Nemusí byť náročnejšie, ako stopovanie za normálnych okolností. Treba mu však prispôsobiť svoje vybavenie a miesto stopovania. Po tme je vhodné stopovať na mieste osvetlenom pouličnou lampou, mať čelovku, prípadne reflexnú vestu, alebo sa na benzínke pýtať ľudí, či Ťa odvezú.
Treba si premyslieť, kde stráviš noc (vyhliadnúť si miesto na stan – tiež vhodné blízko benzínky, aby si si zabezpečil aj hygienu a vodu na pitie). Miesto na prespatie za Teba často vyrieši aj šofér, ktorý Ťa odvezie večer, alebo v noci. Môže ponúknuť ubytovanie u seba, alebo niečo odporučiť.
V daždi je vhodné mať dáždnik. Viem, to znie ako samozrejmosť, ale ja napríklad bežne dáždnik nenosím. Šofer skôr zastane, keď vie, že mu nepremočíš celé sedadlo. Niektorí šoféri Ťa odvezú práve preto, že sa nad Tebou zľutujú, nech nemokneš v daždi.
Pokiaľ je na ceste sneh, treba si vybrať miesto, kde je viac pľacu na zastavenie. Obyčajne je v takomto prípade vhodné stopovať na autobusových zastávkach. Iné, bežne vhodné miesta, totiž môžu byť zakydané snehom.
Čo mi všetko dalo dlhodobé cestovanie stopom som popísal v článku s príznačným menom 12 vecí, čo mi dalo dlhodobé cestovanie stopom.
Rozmýšľaš, vyskúšať stopovanie a dobrodružné cestovanie? Rád Ti podám pomocnú ruku. Prestopoval som už vyše 120 000 km a svoje know-how zo všetkých oblastí cestovania som zhrnul do knihy Okolo sveta s palcom hore – ako na to?
Aké sú Tvoje stopárske tipy a triky?
Keď šoféruješ, berieš stopárov?
