Bolo to v krajine, kde policajt naozaj slúži ľuďom. Nie, nie, nie je to žiadna fikcia. Ver, či nie, taká krajina existuje. Je ňou Thajsko (neskôr som mal podobné skúsenosti aj s Čínou). Táto obľúbená turistická destinácia nevďačí za svoju popularitu len krásnym plážam, historickým miestam, budhistickým kláštorom a výbornému jedlu, ale hlavne milým obyvateľom, vďaka ktorým sa tu turista cíti veľmi príjemne a srdečne vítaný. Úsmevom ťa obdaruje predavač manga, šofér kamiónu, šantiace decká, či starček sediaci v chládku pod stromom. Nik sa neponáhľa, jedine amatérsky bežci. Krajina je celkom slušne rozvinutá a mal som pocit, že všetko funguje tak ako má. Hoci som tam bol akurát v čase, keď sa konali protivládne protesty. http://www.sme.sk/c/7208318/thajska-armada-vyhlasila-stanne-pravo-puc-to-nie-je-tvrdia-generali.html
Takéto príjemné pocity som mal bezprostredne po vkročení do Thajska. Musím však poznamenať, že som tam prišiel z Laosu po tom, ako som už prešiel skoro všetky štáty juhovýchodnej Ázie. A tak som si už navykol na oveľa nižší štandard. Dokonca sa musím priznať, že som Thajsko pôvodne ani nechcel navštíviť, reku tam chodí každý turista. To bude určite strašná nuda! Ako veľmi som sa mýlil!
Navštívil som však len severnú časť Thajska, teda tú menej turistickú. Ako je to v Bangkoku či Phukete, neviem osobne posúdiť. Ale z toho, čo som počul od iných cestovateľov je to výrazne horšie. Možno si tam bol a nebudeš preto ani veriť mojim pozitívnym skúsenostiam so severnou časťou krajiny. No ale prejdime k tomu, o čo som sa chcel v tomto článku podeliť... a to sú zážitky s Thajskou políciou.
V Thajsku majú popri klasickej polícií aj turistickú políciu. Z môjho pohľadu medzi nimi nie je veľký rozdiel. Akurát turistická polícia zaručene rozpráva po anglicky a na jej stanici sa vždy nájdu brožúrky, letáky a mapky pre turistov. Ale to sa často nájde aj na stanici bežnej polície. V priebehu 10 dní, ktoré som v Thajsku strávil, som dvakrát spal u miestnych a až sedemkrát na policajnej stanici. A to som nič zlé nespravil, fakt! Dokonca som tam spal úplne dobrovoľne! Prvýkrát ma na policajnú stanicu doviezol prespať jeden šofér, ktorého som si stopol a strávil s ním asi pol dňa. Trochu som sa čudoval, čo to je za nápad. Ale nebránil som sa tomu. Reku uvidíme, ako to dopadne, bude sranda. Počas cestovania som si už zvykol nechať miestnych, nech veci organizujú za mňa, keď ich to tak baví. Niekedy sa síce ich nápady ukážu ako dosť blbé, ale väčšinou to dopadne až neuveritľne dobre a vždy je z toho parádny zážitok.
Na policajnej stanici ma policajti hneď srdečne privítali, uvarili mi čaj a trochu sme si pokecali. Nechali ma osprchovať sa, dali mi heslo na Wifi, mango a čaj. Hoci som mohol spať priamo na stanici, postavil som si stan vedľa, bolo totiž dosť horúco. Po prvej takejto skúsenosti som si myslel, že to asi len tu sú takí milí policajti a tak som neočakával, že by som ešte v budúcnosti spal na dákej policajnej stanici. V ďaľšom meste, kadiaľ som prechádzal som síce dostal pozvanie domov od miestnych a tak som na poícii nespal. Ale keď som sa motal okolo policajnej stanice, policajti na mňa zavolali, že nech si idem s nimi pokecať. Dostal som od nich obed a ovocie na cestu.
Mieril som na severozápad Thajska do Mae Hong Son. Cestou som sa ocitol v akomsi malom mestečku, kde som večer hľadal miesto na stan. Stretol som policajta v civile, ktorý ma priviedol na policajnú stanicu a nechal ma tam prespať. Do mesta Mae Hong Son som sa dostal ďalší deň stopom s tromi Číňankami. Tie si zaplatili ubytko v hoteli pri jazere a ja som rozmýšľal, kde by som postavil stan. Zrazu pri mne zastavil bežec a pýta sa ma, kam mierim. Tak som sa zdôveril s problémom, že by som rád niekde „zapichol“ stan. A on mi ukázal, že nech si stan postavím hneď pri policajnej búdke na tráve pri jazere. Pýtal som sa ho, či to nebude vadiť polícii, na čo mi povedal, že on je policajt a že keď si postavím stan, že sa mám ísť dnu osprchovať a že mi zatiaľ nachystá večeru. Nevychádzal som z údivu a pýtal som sa ho, či to je bežné, že u nich polícia takto pomáha. On sa ma na to spýtal, že či to u nás azda funguje inak. Nuž áno... :( Obe strany boli prekvapené... Na búdke mi ukázal veľký nápis v thajčine a angličtine, kde sa píše, že policajt je človek, ktorý má pomáhať ľuďom. Tak toto teda musím vyskúšať! Zaumienil som si, že odteraz budem chodiť spávať na policajné stanice a uvidím, či to ozaj všade takto funguje.
A fungovalo! Na každej stanici ma policajti milo privítali, ukázali mi sprchu, toaletu, dostal som heslo na Wifi, mapu, čaj, niečo pod zub a priateľsky sme si pokecali. Niekedy som spal v stane pri stanici, niekedy priamo v ich kancelárií. Každý policajt vedel po anglicky aspoň tak, že sa s ním dalo v pohode čokoľvek dohodnúť a hlavne boli vždy veľmi ústretoví.
S Thajskou políciou som mal dobré skúsenosti aj keď som stopoval. Síce by mi šoféri zastavili aj keby stopujem sám, ale občas mi dačo stopla priamo polícia a ešte mi na cestu dali vodu a mango alebo rambutan.
Pre porovnanie skúsenosti s políciou v susednej Kambodži, či Laose boli diametrálne odlišné. Jednak nevedeli po anglicky a nemal som ani pocit, že by mi kedykoľvek chceli nejak pomôcť. Práve naopak. Dvakrát mi chceli dať nezmyselnú pokutu a musel som sa s nimi dlho naťahovať, kým pochopili, že odo mňa doláre nevytiahnu. Ako jednať s políciou popíšem v niektorom z ďalšich článkov.
Ak si bol aj ty v Thajsku, napíš, aké si mal zážitky s miestnou políciou. Ozaj ma to veľmi zaujíma, či to tak aj v inej ćasti krajiny, alebo len na severe. Alebo bol si v inej krajine, kde je taká ústretová polícia?
