reklama

Filipíny, ryža naša každodenná

Príbeh, ktorý Ti rozpoviem sa odohral ešte v apríli 2014 na Filipínach v mestečku Bontoc na ostrove Luzon, ktoré som navštívil s priateľkou Liz vrámci mojej cesty okolo sveta stopom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Je 15. apríla večer a my zúfalo hľadáme miesto na postavenie stanu v horskom mestečku Bontoc na ostrove Luzon na Filipínach. Sme unavení, dnes sme skoro celý deň sadili ryžu. Áno, správne čítaš, sadili sme ryžu spolu s miestnymi. Najskôr sme len tak sledovali, ako tvrdo makajú a potom som zahlásil, že by som si to chcel aj ja vyskúšať. Maja priateľka je naštastie za každé nové dobrodružstvo a tak ani chvíľu neváhala a súhlasila s týmto nápadom.

Najskôr sme oslovili jednu rodinu, ktorá nás okamžite odbila, asi mysleli, že to zbabreme. Nevadí, hneď v zápätí sme oslovili ďalší pracujúci kolektív a tí súhlasili. Boli radi, že im zadarmo pomôžeme a tak nás aj zaučili. Komunikácia prebiehala rôznymi posunkami, ale rozumeli sme si. Nenechám si know-how o sadení ryže na Filipínsky spôsob len pre seba a hneď Ti to tu rozpoviem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ryžové políčka, Bontoc
Ryžové políčka, Bontoc (zdroj: hogy.sk)

Je to makačka pozostávajúca z viacerých procesov. Prvý krok je na chlapoch a voloch s pluhmi. Tí sa spolu prechádzajú po políčku a dôkladne ho poorú. Následne treba pole zatopiť, otvorením hrádze, akou sú všetky políčka obohnané. Voda je privádzaná kanálom priamo z rieky. Políčko ostane zatopené aspoň deň.

Ďalším krokom sú poverené deti. Treba zo zaplaveného poľa vyzbierať slimáky a iné pochúťky, ktoré vyplávali na povrch – tie budú na obed. Potom už prichádza fáza sadenia. Tú vykonávajú prevažne ženy a deti. V tomto prípade aj dvaja cestovatelia, ja a moja priateľka Liz. Sadenie prebieha tak, že do zatopenej bahnitej zeme vkladáme mladé rastlinky. Tie tam musia ostať pekne stáť v pravideľných rozostupoch cca 10 cm. Toto prevádzame stojac naboso v bahne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme na mieste kde stojíme, vzniká kráter, ktorý musíme zlikvidovať pred tým, ako tam šupneme rastlinku. Toto opakujeme, až kým sa nám podarí celé políčko krásne zaplniť mladou ryžou. Sadenie prebieha 2x ročne a samozrejme aj úroda sa zberá rovnako často. Najskôr nám to ide pomaly a s každou jednou rastlinkou sa trápime. Postupne ale zrýchľujeme a využívame odkukané postupy od miestnych. Na konci dňa dosahujeme obaja dokopy rýchlosť sadenia jednej filipínky. Nuž chce to cvik. Ale aj tak sme na konci dňa na seba hrdí.

Sadíme ryžu s miestnymi v Bontocu
Sadíme ryžu s miestnymi v Bontocu (zdroj: hogy.sk)

No ale teraz nazad k tomu nášmu problému, kde postaviť stan. Celá okolitá oblasť je slávna svojimi úžasnými ryžovými terasami. A v tom aj spočíva problém. Všetká pôda je buď zastavaná, alebo sa tam pestuje ryža. Blúdime malými a tmavými uličkami a hľadáme či dakde majú dvor, aby sme ich oslovili a požiadali o možnosť postaviť tam stan. Oslovujeme akúsi ženu a ona vraví, že si máme ísť postaviť stan voľakde do parku v centre. Nuž dobre, mierime teda tam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sa tam pomaly presúvame, dobieha nás pani Glória a vraví, že nás tam došikuje. No po chvíli sa zastavuje, lebo vraj by to tam mohlo byť nebezpečné a že si máme ísť postaviť stan do jej rozostavaného domu. Dobre teda, prečo nie? Táto žena býva v maličkom podnájme kde sa okrem gauča a chladničky už skoro nič nevojde. Platí za to asi 20 € mesačne, čo je dosť veľa pre ňu, keďže denne zarába 1-2 € predajom pečiva a občas si trošku privyrobí upratovaním, či praním pre misionárov.

Má rozostavaný dom, do ktorého stavby treba veľmi veľa investovať. Začali ho stavať pred rokmi a odkedy jej umrel manžel v roku 2012, nedarí sa jej nasporiť peniaze. Manžel je pochovaný hneď veďla domu. Akurát je u nej na návšteve dcéra. Tá pracovala v Hong Kongu a spolu s manželom žije v Manile. Má aj syna, ktorý ak chce prísť na návštevu mamy vtedy, keď je tam jeho sestra, nemá kde prespať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Stanovanie v rozostavanom dome, moja posledná fotka so stanom.
Stanovanie v rozostavanom dome, moja posledná fotka so stanom. (zdroj: hogy.sk)

Staviame stan a žena sa prizerá. Stan sa jej veľmi páči, ukazujeme jej, ako sa to stavia. Rozprávame sa s ňou dlho o živote na Filipínach, o našich zážitkoch a podobne. Kým som si dal sprchu (ciže pooblieval sa dažďovou vodou zo suda), prezradila mojej priateľke, že má zajtra narodeniny 53 rokov. Vyzerá na viac. Ideme pomaly spať. V stane pozeráme film 7 rokov v Tibete, počas ktorého zaspávam.

Ráno nás žena budí, doniesla nám raňajky. Spolu sa pomodlíme a najeme. Sme na streche domu a trošku na kopci a tak máme veľmi pekný výhľad na mesto a ryžové terasy. Blahoželám jej k narodeninám a dávam jej stan ako darček. Nečakala to a vyhŕkli jej od radosti slzy. Taká bola rada, že som sa sám takmer rozplakal. Teraz už jej syn môže prísť na návštevu a spať v stane.

Následne sme sa spolu vybrali do mesta, chcela nám ukázať, kde sa nachádza múzeum, ktoré sme sa rozhodli navštíviť. Platíme vstupné a pýtam sa jej, že či ona už bola v múzeu. Vraj ešte nikdy. No výborne, tak keď už má tie narodky, tak ju bereme so sebou. Chcel som za ňu zaplatiť vstupné, ale pracovníčka múzea ju nakoniec nechala ísť zadarmo. Žena mala značné vedomosti o histórií danej oblasti a tak nám doplnila informácie podávané v múzeu. Dozvedeli sme sa o úžasných tradíciách miestnych ľudí, kde ešte v 20. storočí bol kanibalizmus v móde. Jedli ale len svojich nepriateľov z vojnových výprav.

Svojich najblišších po smrti ešte niekoľko dní mali u seba doma a rozprávali sa s nimi o všetkom možnom. Spomínali na minulosť, rozpovedali, čo ich trápi a teší v súčasnosti, ale aj plány do budúcnosti.

S tetou Glóriou v múzeu v Bontocu
S tetou Glóriou v múzeu v Bontocu (zdroj: hogy.sk)

Rozlúčili sme sa pred obedom a s dobrým pocitom sme sa vybrali pokračovať v našich dobrodružstvách. Bude to trošku náročnejšie teraz bez stanu, ktorý toho toľko zažil. Ale aj tak sme šťastní. Budeme spomínať... a spomínať budeme aj na to sadenie ryže. Ešte pár dní po tom nás bolel chrbát a stehná. Toľko roboty s tým chudáci majú. Je to až neuveriteľné, že je ryža taká lacná. Odteraz vždy, keď budem jesť ryžu, tak si na to spomeniem.

Ryžové políčka na Filipínach
Ryžové políčka na Filipínach (zdroj: hogy.sk)

Pokiaľ si máte chuť vypočuť viac mojich cestovateľských zážitkov, navštívte moje prednášky vrámci cestovateľského festivalu Cestou Necestou alebo martinský cestovateľský festival 

A ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tom, aké to je dlhodobo cestovať a čo to všetko obnáša, môžete si kúpiť moju novú knižku Okolo sveta s palcom hre.

Peter Hoferek

Peter Hoferek

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Okolo sveta s palcom hore - kniha, v ktorej podrobne popisujem môj dobrodružný spôsobo cestovania (Maximum zážitkov za málo peňazí).FB: facebook.com/SvetobeznikHogy/O mne:Ťúžba po spoznávaní rôznych kultúr, prírodných krás a v neposlednom rade aj seba samého ma už neraz vytiahla za hranice pohodlia. S batohom na pleciach som navštívil vyše 50 krajín sveta. Cestujem s minimálnymi nákladmi, obyčajne sám, alebo v dvojici (momentálne so svojou priateľkou). Nepotrpím si na luxus a neutrácam na zbytočnosti.Dopravu riešim prevažne stopom, ubytovanie u miestnych zadarmo, alebo v stane. Aby som si naplno vychutnal miestne jedlá, stravujem sa z pouličnýh stánkov, alebo malých jedálničiek rovnako ako miestni ľudia. Vyhýbam sa turistickým miestam, hotelom a reštauráciám. Práve preto sa mi darí cestovať lacno a intenzívne. Snažím sa zablúdiť na miesta, kde cudzinec bežne nezavíta. Najradšej navštevujem zabudnuté dedinky, kde poznávam tradičný život obyvateľov navštívenej oblasti.Cez vydanie svojej vlastnej knihy som sa postupne dostal k vydávaniu kníh aj iných autorov a založil som vydavateľstvo Elist Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu