Slovo, ktoré naháňa strach, obavy či opovrhnutie, ale patrí k súčasnému športu a do špiku kosti je jeho súčasťou. Kto si myslí opak je naivný, smiešny a hlúpy. Doping vždy mal, má a bude mať obrovský politický, finančný, ekonomický aj spoločenský vplyv, kde úloha športovca je iba okrajová a sekundárna. Čistý vrcholový šport je nezmysel. Ak chceme vrcholový šport, alebo ak chcete profesionálny, v tej podobe ako sa dnes prezentu je na verejnosti, potom sa musíme zmieriť s tým, že nebol, nie je a nebude čistý. Alebo chceme čistý šport, ale potom už nebude vrcholový, na TOP úrovni.
Podľa viacerých vedeckých štúdii renomovaných inštitúcii, akým je napríklad aj IRMES (Francúzsky inštitút biomedicíny a epidemiológie), už takmer vo väčšine športovov boli dosiahnuté maximálne ľudské možnosti. Strop má 99% z nich, kým pred rokom 2000 bola táto hranica „iba“ na úrovni 75%. Abnormálny nárast a rozdiel...
Ďalšie posúvanie známeho Coubertinovského hesla – citius, altius, fortius – čiže rýchlejšie, vyššie, silnejšie, je možné už iba vďaka dopingu. Biznis je jednoducho neúprosný, tvrdý a zničujúci. Byť najlepší, najslávnejší, najpopulárnejší, znamená byť aj bohatý, bohatší a najbohatší. Veľké firmy, nadnárodné korporácie, mediálne spoločnosti nedávajú do športu miliardy finančných prostriedkov iba preto, aby sa na titulných stránkach a v prime timoch televíznych spoločností objavovali priemerní, ale pritom „čistí“ športovci.
Lance Armstrong je ukážkovým príkladom, legendou a ikonou pokriveného sveta peňazí, intríg, dopingu a korupcie. Americký cyklista a sedemnásobný víťaz Tour de France bol nielen najprehnitejším športovcom svoje doby, ale aj továrňou na peniaze. Na stovky miliónov dolárov, ktoré zarábali všetci okolo Armstronga, aj on sám. Do proficyklistiky pritiekli vďaka nemu peniaze od stávkových kancelárii, mediálnych agentúr, sponzori všetkého druhu sa predháňali vo vypisovaní tučných šekov, len aby si zabezpečili jeho pozornosť a podpis pod zmluvami. Keď sa kráľovstvo krivých zrkadiel rozbilo na črepiny, stali sa z jeho podporovateľov a mecenášov farizeji. Armstronga hodili cez palubu a žiadali jeho exemplárne potrestanie a miliónové sankcie. Ale na svoj profit vtipne zabudli...
Aj preto je ruská dopingová aféra a hystéria okolo vládou riadeným dopingovým systémov v Rusku vytrhnutá z kontextu a prispôsobená politickým záujmom. Navyše v dobe nie ideálnych vzťahov medzi Východom a Západom aj akým si „truc“ podnikom voči Vladimírovi Putinovi. Pritom prínos podobných rozhodnutí je pre očistu profesionálneho športu takmer nulový.
Rusko totiž nie je jedinou krajinou, ktorá v minulosti zatajovala či upravovala dopingové nálezy. Aj USA majú v tomto smere maslo na hlave. Veď podľa renomovaného a prestížneho časopisu Sport Illustrated z apríla 2003, mala stovka športovcov USA v rokoch 1988 – 2000 pozitívny dopingový nález. Bolo medzi nimi aj 19 OH medailistov vrátane legendárneho Carla Lewisa. Príklady štátom riadeného dopingu v bývalom Východnom bloku (NDR, ČSSR, Poľsko...) netreba ani spomínať.
Nič nie je čierno-biele a sú športovci, ktorí sú čistí a svoje výkony a výsledky dosahujú iba vďaka talentu a tréningu, ale každý jeden športovec je skôr či neskôr konfrontovaný s realitou, či sa neposunúť ešte ďalej, nevyrovnať sa tým naj. Jedinou možnou cestou. Podpornými prostriedkami a dopingom. Nie obyčajnými steroidmi z lekárne, ale sofistikovanými metódami ako je krvný či génový doping. To už je ale oblasť, ktorú si môžu dovoliť už iba vyvolení, keďže je technicky extrémne drahá. To už chce systém a množstvo ľudí. Veď niekto musí dopingové látky vyrobiť, zaplatiť, aplikovať, skontrolovať a najmä mystifikovať pred verejnosťou a kontrolnými orgánmi. No a to bez spolupráce so štátnymi orgánmi nie je možné.
Športovec je v celom tomto súkolesí tým najslabším článkom. On ten podvod nevymyslel, ani nezaplatil, on iba prináša zlaté vajcia jeho ideológom. Aj keď dobrovoľne a pre osobné výhody a profit. Až pokým škrupinka nepraskne... Čím väčšia krajina, tým je tu čo najväčšia snaha predviesť sa a dominovať aj v profesionálnom športe. Čína, Rusko, USA... Náhoda? Ani omylom. Je to chyba spoločnosti, že stratila ilúzie a kontrolu nad úspechom, slávou a popularitou. Tlak sponzorov a médií tlačí na každú športovú hviezdu a hviezdičku, aby zvládol nesplniteľnú misiu a posunul svoje osobné hranice a možnosti do absurdných hodnôt a pozícii. Nuž a vyhovieť spoločenskej objednávke je potom možné iba vďaka dopingu. Riadenom, koordinovanom, sofistikovanom a zaplatenom.
Kocúrkovo ako vyšité. Na jednej strane sa miliardy vynakladajú na antidopingové kontroly, výskumy na celkový boj proti dopingu, na druhej strane tá istá spoločnosť dáva ešte väčšie peniaze na výskum, vývoj, podporu a realizáciu dopingu. Presne podľa hesla. Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať....
