Ale späť k prítomnosti babieho leta.
Sloboda na námestí je úžasná, aj keď nie je zadarmo. Cena, ktorú platím mestu za štvorcové metre slobody je však neuveriteľne smiešna. Cena, ktorú platím denne potom alebo chladom, maličkosťou. Cena, ktorú platím za slobodu každodennou neistotou, či nepôjdem z námestia večer s prázdnou peňaženkou, samozrejmosťou.
Sloboda ide vždy ruka v ruke s neistotou a naopak, neslobodu vedie za ruku vždy otrocká istota.
Nuž tak.
Včera sa u Rolanda nad kávou usmievala Iveta Radičová. Nedalo sa nenakresliť usmiatu Ivetu. Radičová ma baví a baví ma kresliť všetko, čo ma baví. V rámci funkey town, moje kresby, portréty aj rozdávam. Free kresby. Len tak pre radosť. Pre obojstrannú radosť. Tie kresby sú už po celom svete. Tie kresby sú o slobode, o ľuďoch na kresbách a aj o mne. Malá krásna Číňanka v prúžkovanom modro bielom tričku, mi napríklad priniesla za malú funkey kresbu, obrovské srdce od Maxmiliána, srdce plné čokoládových sŕdc. Mňam, sloboda je sladká a má chuť aj čokolády. Nuž tak.
Iveta sa mi odvďačila sladkým úsmevom a radosťou z kresby a tak som jej ešte pridal obrázok Bratislavy, starej Bratislavy s propelérom…
A prišiel večer a z Hlavného námestia som odchádzal síce s prázdnou peňaženkou, ale aj tak v skvelej nálade. Včera sa pre nervózny vietor nik nechcel dať portrétovať a keď nie je pohoda, ľudia na príjemné veci nemajú myšlienky.
Večer v električke ma bavili holé nohy čučoriedky a sandále s ružovou kvetinkou, tak som ich nakreslil. Čučoriedka vystúpila z päťky skôr, ako som jej stihol kresbu odovzdať. A tak mi do funkey bloku, z funkey town pribudli prsty na nohách čučoriedky s kvetinkou. Nuž tak. Sloboda je zázrak a aj najväčší dar, ktorý si môžme darovať.
Vonku je stále krásne slobodne.
Zázračné čučoriedkove leto, plné krásnych čučoriedok ešte stále trvá.
Majte sa radostne priatelia a príďte za mnou na Hlavné námestie.
Teším sa na vás.
Váš funkey – Peter Horváth
Funkey town 28.9.2006
