Nakreslil som funkey kresbu z funkey town pre Michnika. V deň jeho príchodu sa na pozadí Maxmiliánovej fontány zjavil megaboard parfému Dolce & Gabana, ONLY ONE. Megaportrét modelky sa pozerá na malého Maxmiliána s veľkým mečom na fontáne. Maxmilián stojí na podstavci, ktorý sa údajne aj otáča. Pod Maxmiliánom v rohoch fontány sú hlavy drakov. Draci sú v Bratislave skoro všade. Bratislava, ako by vždy bojovala s drakmi a skoro vždy víťazne. Bratislavu okrem multikultúrnosti, tolerantnosti reprezentuje aj boj s drakmi, boj so zlom. Dnes draci stvárnení v plastikách pôsobia úsmevne, občas naivne a určite nie hrôzostrašne. Usmievaví draci sú asi svetovou raritou. Mali starí Bratislavčania srandu z drakov? Vyhrávali Bratislavčania boj s drakmi ľahko, lebo sa ich nebáli? Vyhrávali Bratislavčania boj s drakmi humorom? Také otázky si denne kladiem v Bratislave – meste drakov a anjelov. Zopár otázok som chcel položiť aj Adamovi Michnikovi. Napríklad. Čaká postsocialistický svet v budúcnosti už len súboj nacionálnych populistov kontra populisti národniari a čo sa stane, ak sa spoja? Smeruje nesmierne bohaté Nemecko opäť do náručia národného socializmu /fašizmu/ cez voličov z východnej časti susediacej s Poľskom? Kde je koreň nesmiernej popularity komunistov, fašistov, populistov, čo sa hrajú okrem iného aj na „socialistov“ v postsocialistických krajinách? Etc. … Kopec otázok na konci babieho leta. Cestou na stretnutie s Michnikom v bývalom kine Pohraničník, dnes divadle Astorka, som uvidel Michnika v náručí usmievavého francúzskeho veľvyslanca čo má čierneho labrádora. Veľvyslanec išiel na stretnutie bez labrádora, kamoš mojej labrádorky Lilu je totiž momentálne v Paríži. Srdečne som sa pozdravil s veľvyslancom a do rúk Michnika vložil funkey kresbu megaboardu a Maxmiliána s názvom Dolce & populizmus. Populizmus ako parfém. Pred ex kinom Pohraničník okrem známych politologických celebrít stál na stráži a na uvítanie Michnika pripravený aj Martin M. Šimečka. Stretol som sa tvárou tvár so Šimečkom. Šimečka sa cezo mňa pozeral nevidiacim, neprítomným a vyprázdneným pohľadom romantického, rozmaznaného a lenivého ľavicového intelektuála, pohľadom pre tých a tú realitu, ktorú nechce ľavicový intelektuál v žiadnom prípade vidieť, pre skutočný život, ktorý denne ľavicový intelektuál prehliada, lebo nezodpovedá jeho predstave revolučnej zmeny, jeho jedinej pravdy… Pohľad Šimečku ma odzbrojil a rozosmial. Ten pohľad mi pripomenul, že sa mám vrátiť do priestoru slobody na Hlavné námestia, aj počas prednášky Michnika v Bratislave, na ktorú som sa tak tešil. Pohľad Šimečku mi pripomenul, kde leží naša bieda a jeden z dôvodov, prečo má populizmus aj na Slovensku dnes na vrch. Namiesto múdreho Michnika, som si na Hlavnom námestí vychutnával posledné pondelkové babie leto slobody. Večer som videl Michnika na STV 2, ako s humorom odpovedá na ťažké otázky moderátora. Napadla ma kacírska myšlienka. Nemohol by Michnik prijať post šéfredaktora SME po Šimečkovi?
