Občana Rudolfa Sikoru štvú klamstvá o VPN.
Občana Rudolfa Sikoru štvú klamstvá o udalostiach okolo 17 novembra na Slovensku.
Občana Rudolfa Sikoru štve, že „zakladajúci členovia“ VPN v štúdiu ČT neprotestovali o evidentnom klamstve z úst moderátora, keď vyhlásil, že založenie VPN ako slovenského náprotivku k OF, bolo zárodkom slovenského post komunistického nacionalizmu, ktorý napokon viedol k rozbitiu Československej republiky!!!
Občana Rudolfa Sikoru štve najmä, že ani jeden z „našich“ v tom štúdiu proti tej nehoráznosti neprotestoval! „Všetkým som poslal SMS, ale ani jeden neodpovedal!“ Vraví oprávnene rozhorčený občan Rudolf Sikora…
Nuž tak. Je evidentné, že na Slovensku 17 rokov od 17 novembra nechýba v určitých oblastiach ani tak demokracia ako demokrati. Slovensko je na top priečkach v slobode slova v rámci celosvetového hodnotenia a zároveň muži 17 novembra, čo by mali byť nositeľmi slobody, každodenného zápasu o demokraciu, sa správajú ako otroci v štúdiu ČT a žiaľ nie len v štúdiu.
Otrok zostane otrokom, ak sa mu sloboda nestane základnou potrebou pre život.
Možno spomínaní muži aj chápu cez svoj intelekt potrebu slobody a demokracie, ale v živote sa často nesprávajú ani slobodne ani demokraticky a ani čestne. Fakt nie je mysliteľné sa na jednej strane hrať na jediných bojovníkov za slobodu, pravdu, demokraciu etc. a na strane druhej sa správať v reálnom živote práve v otázkach slobody, pravdy, demokracie presne opačne!
Plne chápem rozhorčenie občana Rudolfa Sikoru!
Nie je podstatné, že Rudolf Sikora patril a stále bude patriť k 11 mužom, čo sa stretli, aby zvolali telefónom /mobily ešte neboli/ občanov do Umeleckej besedy v Bratislave v ten pamätný deň novembra, kde potom tí istí občania slobodne rozhodli o zrode VPN.
Nie je podstatné, že medzi 11 mužmi prevládali úplne logicky vzhľadom na spoločenský pohyb pred 17 novembrom práve výtvarníci, ktorí do tváre mocných, už v tom čase slobodne a nahlas vraveli pravdu, ktorá sa v iných oblastiach spoločnosti iba šepkala.
Podstatné je, že občan Rudolf Sikora, sa aj dnes správa stále rovnako, ako slobodný človek, ako človek milujúci slobodu a pravdu.
Rudolf Sikora do bodky napĺňa heslo 17 novembra – nie sme ako oni. Rudolf Sikora zostal stále slobodný a stále sám sebou.
Rudolf Sikora je rozhorčený, keď sa pácha krivda, keď sa ako boľševik správajú ľudia, čo ešte „včera“ a aj dnes na boľševické maniere nadávali a nadávajú. Ak sa ako boľševik – otrok, správa boľševik, človeka to neprekvapuje a vlastne ani neštve.
Ak sa ako otroci – boľševici správajú „naši“, tak treba každodenne protestovať nahlas, pravdivo a slobodne, lebo bez vnútorne slobodných ľudí je demokracia iba prázdna nádoba…
