Samozrejme dnes fašisti na Slovensku nedemonštrujú svoju nenávisť k slobode bojom proti slobode, ale pod zástavou boja za „slobodu slova“, za „slobodu“ ktorá im má umožniť šírenie rasovej a národnej neznášanlivosti, velebenie Hitlera, Tisa, presadenie najhlúpejšieho nacionalizmu a fašizmu na Slovensku. Fašisti považujú 17. november za podvod, za komplot KGB a komunistov, za podvod na Slovensku a Slovákoch.
Fašisti otvorene odmietajú 17. november.
Fašisti spochybňujú demokraciu na Slovensku a otvorene útočia na jej podstatu, otvorene živia nenávisť voči Maďarom, voči Rómom, voči Židom, voči menšinám. Je neuveriteľné, že také množstvo mladých Slovákov, môže byť ešte aj dnes opojené fašizmom. Vonkoncom ma neuspokojuje fakt, že demonštrácia fašistov v Čechách bola omnoho masívnejšia ako bola demonštrácia na námestí Slobody v Bratislave. Vonkoncom ma neuspokojuje fakt, že v Maďarku pochodujú fašisti častejšie a vo väčšom množstve. Slovensko by malo byť vždy nesmierne citlivé na každú demonštráciu fašistov kedykoľvek a kdekoľvek na Slovensku.
Povoliť fašistom demonštráciu na námestí Slobody v deň výročia 17. novembra je absurdita, ktorá sa nám môže vypomstiť v čase budúcom.
Ak by len fašisti spochybňovali 17. november, ak by len fašisti spochybňovali vývoj na Slovensku po 17. novembri, tak by ma to až tak netrápilo.
Fašisti z námestia Slobody sú dnes na Slovensku našťastie na okraji spoločnosti.
Omnoho hrozivejšia je demonštrácia dnes najpopulárnejšieho politika na Slovensku komunistu Róberta Fica a jeho strany Smer.
Róbert Fico celou svojou politikou a aj postojom k 17. novembru neustále demonštruje popretia pádu komunizmu na Slovensku.
Róbert Fico sa celkom zámerne štylizuje do symbolu popretia zmeny a zmien, ktoré priniesol 17. november.
Róbert Fico programovo spochybňuje nie len 17. november, ale sa otvorene hlási k predošlému zločinnému komunistickému režimu.
Róbert Fico programovo spochybňuje a útočí na každého, kto zostal verný 17. novembru.
Róbert Fico ako správny komunista salámovou metódou deštruuje všetky zmeny ktoré priniesol 17. november.
Kruh sa uzatvára. Každý, kto sa aspoň raz v živote zúčastnil debaty na on line SME to vie dávno.
Fašisti a komunisti v ruka v ruke útočia na 17. november na ideu a ľudí novembra už dávno a neustále.
17. november priniesol okrem pádu komunistického režimu aj slobodu pre fašistov a komunistov.
Či Slovensko ovládnu ruka v ruke komunisti s fašistami, je aj na nás. My čo si pamätáme zločiny fašistov a komunistov, my čo sme zostali verní odkazu 17. novembra nemôžme mlčať. Musíme povedať nahlas, Slováci prebuďte sa, komunisti a fašisti nespia útočia na nás denne, denne proti nám bojujú na všetkých frontoch.
Príkladov je tisíce. Aspoň jeden za všetky. Komunisti v Banskej Bystrici odmietli postaviť pamätník Jankovi Langošovi. Komunisti sa boja Janka Langoša aj po smrti a rovnako sa ho boja aj fašisti. Také je Slovensko dnes.
Včera som na námestí SNP dal kvet pod bustu Janka Langoša, ďalší pod pamätník všetkých čo stáli na námestiach Slovenska v časoch novembra 1989 a ešte jeden do rúk Ivety Radičovej. Iveta sa usmievala a mala z kvetu radosť. Kvet mala potom v rukách keď vravela TA3, že zostane verná 17. novembru, kvet mala Radičová aj na pódiu SND v doskách z ktorých čítala svoj skvelý aj keď trochu dlhý prejav. Iveta si dala množstvo múdrych domácich úloh. Sama ich nemôže zvládnuť, ak jej nepomôže verejnosť. Verejnosť ktorá je po 19. rokoch otrávená z politikov a z politiky. Iveta Radičová môže pôsobiť ako proti jed na otrávenosť. Konečne môže mať Slovensko múdreho prezidenta, teda rovno prezidentku.
Je na nás ako sa rozhodneme, či dáme prednosť ľuďom minulosti alebo ľuďom budúcnosti.
Či dáme prednosť opäť komunistom alebo ľuďom, ktorí nadväzujú na odkaz 17. novembra.
Taký je hlavný odkaz včerajšieho 19. výročia novembra. Aj keď si to možno väčšina ľudí na Slovensku nevšimla, pravdou je že momentálne prežívame zásadný spor minulosti s prítomnosťou a budúcnosťou. Prežívame zásadný spor o smerovaní Slovenska. Každý sa môže slobodne rozhodnúť na ktorú stranu sa pridá. Voľby klopú na dvere.