Už len penzisti, si môžu autenticky pamätať život za Slovenského štátu. Už len penzisti prežili svoje detstvo v demokratickom Československu a mladosť v totalite Slovenského štátu. Už len v penzistoch existujú reálne dozvuky 19 storočia, realita prvej a druhej svetovej vojny, realita permanentných premien centra moci, hrôzostrašná realita holokaustu, hrôzostrašná realita komunistického teroru v 50 rokoch na Slovensku etc. Každý človek, má prirodzenú tendenciu idealizácie mladosti. Bez zabúdania hrôz, by bol život neznesiteľný a šialený.
Pochopiteľne svoju rolu v zabúdaní, hrá dôležitý faktor – na ktorom brehu sa človek nachádzal a nachádza. Človek, ktorý prežil svoj život ako služobník mocných, ako človek slúžiaci buď čiernej alebo červenej totalite vnímal a vníma realitu Slovenského štátu a 50, resp 70 rokov boľševika úplne opačne ako obete totality. Treba ale na rovinu povedať, že okrem ochotných služobníkov, vždy bohato odmenených mocou, žila na Slovensku väčšina mlčiacich a rezignovaných bezmocných a zároveň aj malá skupina aktívnych odporcov totality, resp. ľudia čo pomáhali obetiam totality.
Pamäť národa tak žije vlastným osudom, v každom inak a často úplne protichodne.
Nezanedbateľný fenomén v rámci osudu „penzistov“ Slovenska a Slovákov je oneskorená emancipácia Slovákov, ako moderného národa v Európskom kontexte a okolnosti a čas v ktorom prebiehal. Trauma, keď víťazstvo „národného“, znamenalo zároveň nástup totality, fašizmu, budúceho holokaustu a následne ďalšej nemenej hrôzostrašnej komunistickej totality, je naozaj šialená. Na Slovensku, akoby sa slovo národné, navždy malo spojiť iba s totalitou, s porážkou demokracie. Veď je šialenstvo ak krstným otcom „samostatného“ Slovenska sa stal Adolf Hitler, ak krstným otcom „industrializácie“ Slovenska bol Jozef Visiaronovič Stalin a krstným otcom „federalizácie“ Československa Leonid Brežnev. Aj Hitler aj Stalin aj Brežnev mal a má dodnes na Slovensku svojich ľudí, aj keď si to mnoho z nich vlastne ani neuvedomuje. Šialené postavy dvadsiateho storočia prežívajú do dnes hlavne v hlavách sklamaných penzistov - služobníkov. Prežíva v nich, ich myslenie, ich idey a ich riešenia. Iste väčšina z nich aj Hitlera, aj Stalina aj Brežneva vytesnila, možno verbálne aj odsúdila, ale myslenie v intenciách totality u sklamanej časti penzistov – služobníkov zostalo a hlboké podozrenie a nepochopenie demokracie a slobody rovnako.
Kde sa ale berie sklamanie u neslužobníkov totality, ľudí ktorí prežili skoro celý svoj život, ako občania druhej kategórie, ako nekomunisti, ľudí ktorých totalitný režim denne odmeňoval hlavne buzeráciou a ponižovaním?
Treba to povedať na rovinu. Totalitný režim dokáže hravo zabezpečiť „istoty“, „poriadok“, „bezpečie“, zdanie „sociálnej spravodlivosti“. Pochopiteľne v koncentráku menom totalita nie je zdanlivo ani „chudoba“ a „bohatí“ nie sú tak na očiach . Prevrátená realita totality, hodnoty postavené na hlavu sa stávajú normou a sú takou každodennosťou, že ich ako zvrátené postupne nevníma skoro nik. Totalita sa tak stáva samozrejmosťou a volanie po zmene, sa obmedzuje na kozmetické úpravy v rámci totality. Život v totalite je životom v istote vo všetkých oblastiach. Existuje istota rovnakých cien skoro nemenných cien, rovnakých platov, rovnakých iba radostných a optimistických správ, istota nedostatku rovnocenná pre všetkých okrem vyvolených, istota jednej strany, istota rozdelenia spoločnosti na my a oni, istota statického skoro nemenného totalitného sveta, istota, že v pondelok bude v jedinej TV pondelková inscenácia, že zlatý slávik bude Karel Gott, že opäť sa splnia všetky uznesenia UV jedinej strany, všetky tie päťročnice a hlavne existuje základné, istota že pivo a základné potraviny nezdražia, istota plného žalúdku.
Existuje ISTOTA v rámci sociálneho statusu, ktorá za boľševika bol zabezpečený samotnou podstatou režimu.
Sociálny status rástol nie na základe individuálnej schopnosti, talentu, vzdelania, šikovnosti, dedičstva, ale iba na základe veku a ochoty prostituovať komunistickej strane či už v KSČ, alebo ŠTB, aktívnej účasti na komunistickej moci, resp. zamestnaním v oblasti ako: pumpár, mäsiar, vexlák, etc. alebo schopnosťou profitovať v celom spektre čiernej ekonomiky a korupcie, prípadne zamestnaním v oblastiach, ktoré považoval komunista za kľúčové /baníctvo, zbrojárstvo, armáda, bezpečnosť, umenie/.
Istotou bola aj skutočnosť, že ak sa postavíte otvorene proti boľševikovi o svoju istotu prídete a nastúpi váš neodvratný pád v rámci sociálneho statusu až na samotné dno. Istotou mlčiacej väčšiny občanov druhej kategórie bolo, že za svoje mlčanie bude odmenená lacnou sociálnou istotou, životom síce v neslobode a nedemokracii ale v istote. Životom v koncentráku istoty. Životom v paneláku. Životom v koncentráku mieru, ktorý zbrojil o dušu. Životom v koncentráku, žijúcim stále viac a viac na dlh. Životom, kde istoty mohli existovať iba na úkor budúcnosti. Životom, kde sa zrazu už neporovnávala v životná úroveň s nedávno rovnocenným demokratickým a slobodným svetom, ale zrazu s Maďarskom, Poľskom, prípadne s Bulharskom. Veď, kto že by si už v tom čase okrem pamätníkov penzistov pamätal, že prvorepublikové Československo bolo v prvej desiatke ekonomicky najprosperujúcejších štátov, že prvorepublikové Československo bolo jedným z mála skutočne demokratických štátov, že prvorepublikové Československo v kultúre, umení, školstve patrilo k najprogresívnejšej špičke sveta. Vďaka Československu rástla na Slovensku konečne vzdelanosť, kultúra, slovenská inteligencia. Iste, Slovensko bolo jednoznačne chudobnejšou časťou Československa, ale treba povedať podstatné, Slovensko zároveň bolo aj súčasťou demokratického a slobodného Československa! Iste, aj Československo zasiahla veľká svetová hospodárska kríza a kríza zasiahne vždy viac chudobného. Iste existoval fenomén veľkého staršieho bohatšieho brata, ktorý podceňuje, alebo nechápe túžby mladšieho, menšieho a chudobnejšieho brata. Iste to všetko existovalo a malo svoj vývoj a protagonistov ako na Českej, tak aj na Slovenskej strane. Iste existovala nereálna, toľko diskutovaná idea Československého národa, ktorú si v Čechách každý slovne skracoval na Česko, či Český. Iste išlo na prvom mieste o konštrukciu, ktorá mala pomôcť vzniku Československa. Demokratické Československo neprežilo, lebo prišiel Mníchov a Nemecku, Hitlerovi zo strachu pred vojnou, hodili spojenci kosť menom Československo. V úvahe o sklamaní penzistov nefašistov sa Mníchov nedá obísť. Slováci, ktorí si už ctili slobodu a demokraciu, chceli Československo brániť pred Hitlerom a Nemeckom. Politická elita sveta a aj v Československu, chcela ale inak, sklonila sa pred Hitlerom. Kratučký čas skutočnej demokracie a slobody, bol na Slovensku na dlho, predlho pochovaný a s ňou aj autentický pocit národnej hrdosti. Slovensko a Slováci mali zrazu „samostatnosť“ s zároveň stratili demokraciu a slobodu. Bola to Sofiina voľba a trauma, ktorá Slovensko dodnes rozdeľuje.
Otázka, čo má byť skôr, či národné alebo demokratické, je úplne chorá svojou podstatou a bola chorá aj v časoch SNP, po vojne, v 68 aj po 17 novembri.
Na Slovensku bolo národné cítenie permanentne zneužívané a zámerne deformované nepriateľmi demokracie a slobody, raz hlavne fašistami, nacionalistami a potom hlavne komunistami. Ale dosť o národnom alebo nenárodnom. Dnes už národné, ako prvotná otázka sklamania nestojí, aj keď stále rezonuje.
Prvotná je strata istôt pre všetkých a pád v rámci sociálneho statusu pre väčšinu penzistov.
Ako sa musel cítiť človek po 50, alebo už existujúci penzista pri čítaní najrozšírenejších inzerátov po 17 novembri ponúkajúcich prácu:
Renomovaná zahraničná firma hľadá ambicióznych mužov a ženy do 35 rokov. Podmienky: Prax v danej oblasti podnikania najmenej 10 rokov.VŠ vzdelanie.Aktívna znalosť angličtiny a nemčiny.Atraktívny vzhľad.Skvelé komunikačné schopnosti.Expertná znalosť najmenej 25 počítačových programov./zoznam 135 požadovaných programov si stiahnite zo samostatnej prílohy na www.newfuck.sk, zoznam obsahuje programy, aj pre Mac aj pre PC/.Ochota pracovať najmenej 18 hodín denne aj cez soboty a nedele až do odpadnutia.Ochota denne cestovať vlastným autom cca 1000 km. Vodičský preukaz skupiny B je podmienkou.Ponúkame prácu v mladom, dynamickom optimisticky naladenom kolektíve, v ktorom všetci neznášajú politiku USA.Ak nezarobíte našou firmou Vám naplánovaný zisk, stratu ktorú tým našej firme spôsobíte, uhradíte zástavou svojho bytu, alebo rodinného domu, prípadne hotovosťou.Ponúkame adekvátne ohodnotenie Vášmu výkonu!Firma vám možno vyplatí až 0,5% z toho čo pre firmu zarobíte!Práca iba na živnosť.
Ako sa cítil penzista, či skoro penzista, keď sa denne vravelo o uťahovaní opaskov?
Ako sa cítil penzista, či skoro penzista, keď zrazu závratne rástli ceny potravín, energie, bývania, dopravy?
Ako sa cítil penzista, či skoro penzista, keď zrazu už nemohol pomáhať deťom, vnukom tak ako chcel a deti a vnuci jemu nepomohli?
Ako sa cítil penzista, či skoro penzista, keď sa denne vravelo o rovnosti šancí a v realite videl, ako sa k moci dostávajú opäť komunisti prezlečení do najrôznejších krojov?
Aká rovnosť šancí, keď šancu dostať sa k majetku využili hlavne komunisti, ŠTBáci, SZMáci, vexláci, pumpári, mafiáni etc. teda morálna spodina spoločnosti?
Aká rovnosť šancí, keď videl, že o jeho poctivú prácu už nik nemá záujem, keď denne videl, ako rastie na verejnosti vystavované bohatstvo morálnej spodiny?
Ako sa dalo rozoznať na ulici poctivé bohatstvo od nepoctivého, hlavne ak nepoctivé zákonite totálne prevládalo?
Nebolo realitou celého postkomunistického sveta, že k obrovskému majetku sa dostali hlavne ľudia zodpovední za neslobodu a totalitu v časoch pred 17 novembrom?
Najprv komunisti za socíku bez mihnutia oka všetko súkromné znárodnili, aby po 17 novembri všetko znárodnené presunuli do svojho vrecka – búšiac sa do národných pŕs /prsníkov/.
Nuž tak.
Dá sa ešte čudovať erupcii sklamania u oklamaných?
Veď čo iné, ako obrovské klamstvo, bola napríklad prvá kandidátka VPN, kde sa to len tak hemžilo komunistami, komunistami 68mičkármi, kandidátka, ktorá zrodila Mečiara?
Dá sa čudovať erupcii sklamania nekomunistov, ktorí nechápali prečo za VPN nekandidovali hlavne rozumní nekomunisti?
Dá sa čudovať erupcii sklamania, keď Mečiar neskôr totálne ovládol médiá, Slovensko a zároveň rozoštval proti sebe celé Slovensko, rodiny, priateľov etc.?
Priznajme si, cez Mečiara, ako by Slovensko zabudlo na všetko okrem Mečiara.
Priznajme si, na Slovensku mnoho ľudí zabudlo na podstatné – Mečiar bol komunista a zostal komunista.
Mečiar sa ako komunista správal vždy, aj v momente keď vravel, ako zastavoval na svojich prsiach ruské tanky v 68. Mečiar bol a zostane až do smrti LenOným komunistom.
Ako je možné, že komunista Mečiar mal a má svojich voličov hlavne u sklamaných penzistov?
Čo pre sklamaných penzistov reprezentuje LenOný komunista Mečiar?
Čo pre sklamaných penzistov reprezentuje LenOný komunista Fico?
Mečiar a Fico reprezentujú jedno a to isté – ISTOTU a schopnosť vzbudiť falošnú nádej.
Širokospetrálny Mečiar-Fico ponúkajú istotu, ako protiklad neistote.
Fico-Mečiar ponúkajú vždy jasného nepriateľa, ponúkajú vždy jednoduché zdôvodnenie chudoby, biedy a problémov a keďže sklamaní penzisti, sú alebo sa cítia chudobní, biedni a v problémoch vravia im Fico-Mečiar z duše.
Je to paradox. Nik tak nepodviedol v celom živote penzistov nekomunistov, ako práve komunisti.
Nik tak neponížil, nezbedačil nekomunistov ako komunisti.
Nik tak neoblbuje nekomunistov penzistov dnes, ako komunisti LenONi Fico-Mečiar + Janko Slota. Dnes Slovensku vládnu LenONi Fico-Mečiar + Janko Slota a snáď časom sklamaní penzisti pochopia, kto a čo je ich hlavným zdrojom oprávneného sklamania.
Bez nášho pochopenia dôvodov sklamanie penzistov, bez našej reálnej pomoci aj sklamaným penzistom zostanú penzisti v problémoch a spolu s nimi aj Slovensko.
