Súhlasím s Eugenom.
Dovolím si ale malú poznámku.
Nehovorenie pravdy od 17. novembra 1989 je trvalý úkaz hlavne na strane národných populistov na Slovensku. Mladí si dnes už nemôžu pamätať, ako komunisti strašili Slovákov napríklad v období malej privatizácie.
Obľúbené komunistická veštba (klamstvo) bola, že v prípade malej privatizácie zaniknú obchody s potravinami a namiesto nich budú všade len butiky s textilom.
Dnes sa človek môže pousmiať nad tak naivným klamstvom, lenže v tom čase malo spomínané klamstvo svoj nesporný úspech u prestrašenej a zneistenej časti spoločnosti. Keď sa k butikom pridalo volanie po potravinovej bezpečnosti, klamstvo bolo silné na druhú. Súkromný sektor mal priniesť zničenie poľnohospodárstva na Slovensku a zahraničné potraviny sa mali predávať v butikoch. Taká bola logika komunistov resp. národných populistov .
Pochopiteľne sa komunistická veštba nenaplnila. Naopak, vznikli tisíce malých predajní potravín. To, že sa hneď nepresadil model rozšírený na západ od nás, kde majiteľ malej predajne je zároveň vlastníkom aj predajcom, komunistov netrápilo. Trápila ich už iná „ľud ožobracujúca“ téma. Príchod potravinových reťazcov v spojení s výstavbou nákupných centier.
Podľa národných populistov a komunistov mali reťazce totálne ovládnuť trh a po likvidácii malých predajní potravín, tvrdo diktovať ceny potravín v neprospech obyvateľov. Stal sa presný opak. Potravinové reťazce tvrdo vyjednali s dodávateľmi lepšie ceny a tak mnohé potraviny v cenách zďaleka nesledovali vtedajšiu infláciu.
A tak prišlo na slávne nákupné vozíky Roberta a Moniky riadené Flašíkom. Nákupné vozíky ako dôkaz, že Slováci sú na tom horšie, ako obyvatelia susedných krajín, že ich ultrapravicová vláda Mikuláša Dzurindu ožobračuje. Pochopiteľne išlo o manipuláciu a porovnania vytrhnuté, z kontextov ekonomického vývoja na Slovensku. Sladké klamstvo opäť zabralo, aby sa potvrdila teória Róberta Fica o holých zadkoch na Slovensku.
Kto by si dnes spomenul, že Fico chcel Slovensko v Európskej únii až v momente, keď „holé zadky“ mať nebudeme?
Kto by si spomenul, že Fico bol zásadný odporca prijatia Eura v termíne stanovenom „ultrapravicovou“ vládou?
Kto by si dnes spomenul na tie tisícky faulov v diskusiách zo strany komunistov a národných populistov? Na tie tisíce drobných aj veľkých klamstiev, cez ktoré Ficovi rástla a rastie popularita a vďaka ktorým sa stal premiérom a najpopulárnejším politikom na Slovensku?
Komunisti po 17. novembri rýchlo zistili, že strašenie a klamstvá sú na Slovensku nesmierne účinná politická zbraň.
Zistili, že veľká časť obyvateľstva nie je schopná rozpoznať evidentné klamstvá a hlúposti od pravdy.
Zistili že stávka na klamstvo, strašenie a hlúposti prináša popularitu a naopak, že tí čo sú na strane pravdy často prehrávajú v očiach verejnosti.
Nuž tak. Premiér Róbert Fico dnes len a len pokračuje v klamnom smere komunistov. Premiér Róbert Fico fauluje úplne vedome a fauly ešte interpretuje ako pomoc. Fauly v dialógu, demagógia, sú totiž základným nástrojom populizmu. Premiér Róbert Fico nikdy klamstvo, ako hlavnú politickú zbraň neprestal používať a ani neprestane, kým jeho voličská základňa bude veriť viac klamstvám ako sebe....
