17. november priniesol nežnú revolúciu. Komunistov nik nesúdil, naopak s komunistami sa viedol permanentný dialóg. Dialóg s komunistami bol naozaj nežný. Nielen nežný. Nestraníci úzkostlivo strážili rovnováhu účastníkov dialógu a tak za okrúhlym stolom sedeli spravidla dvaja komunisti a oproti nim maximálne dvaja nestraníci. Noví komunisti debatovali, ako starí komunisti, lebo inak nevedeli. Noví komunisti zľahčovali zločiny starých komunistov, prekrúcali prítomnosť aj minulosť, klamali o sebe a aj o stave spoločnosti, odvádzali pozornosť od podstatného k nepodstatnému, odmietali svoju zodpovednosť za úpadok Slovenska, odmietali ustúpiť zo svojej chorej predstavy o svete, o Slovensku, odmietali zmeny. Odmietali každú zmenu, ktorá bola v rozpore s ich myslením...
Bol to vzrušujúci a často márny dialóg. Napriek tomu si do dnes myslím, že dialóg bol v tom čase najlepším riešením. Dialóg totiž prispel k základom demokracie na Slovensku, v priamom prenose sa realizovala myšlienka „demokracia je diskusia“. Namiesto tvrdej konfrontácie s komunistami, uprednostnili nestraníci dialóg. Namiesto odmietnutia dialógu s komunistami, sa tak neo komunisti stali aktívnymi aktérmi dialógu.
Lenže dnes je všetko inak. Dnes je všetko postavené na hlavu. Ficovi neo komunisti dnes dialóg s opozíciou odmietajú z princípu. Neo komunista Fico odmieta dialóg s opozíciou v demokratickom parlamente! Nové heslo Fica je: „S opozíciou sa nehovorí“! Opozícia má podľa Fica jediné právo: mlčať! Zákony na Slovensku sa dnes tvoria zásadne v hlave premiéra Róberta Fica a sú odobrené záhadnou krízovou radou, ktorej zloženie vymodeloval premiér podľa svojej predstavy. Je tu kríza a tak Robert Fico otvorene vraví, že môže úplne všetko, že môže vedome porušiť všetky pravidlá parlamentnej demokracie.
Ak sa Fico v opozícii vyhrážal, škrtením, zakrútením krku vláde, zmenou zmeny vo všetkých oblastiach života na Slovensku, dalo sa to brať ako politický folklór nadržaného, mladého komunistu túžiaceho po moci. Dnes je ale Fico mocou. Dnes si sám Fico udelil neobmedzené, nepísané právomoci. Dnes je každé alternatívne riešenie, každý rozumný návrh opozície, Ficom interpretovaný, ako zločin proti Slovensku. Dialóg, je podľa Fica zdržaním a hlúposťou. Nik nemá a nesmie zdržovať Fica v jeho každodennej 24 hodinovej práci. V jeho behaní po schodoch vlády. V jeho tlačovkách. V jeho budovaní sociálneho štátu. Nik nesmie spochybňovať, že len on Fico vie, čo Slovensko a jeho ľud potrebuje v čase krízy. Nik nesmie spochybňovať vedúcu úlohu Fica v boji. Nik nesmie spochybňovať boj ako taký. Namiesto dialógu boj. Namiesto dialógu, monopol Fica na jeho jedinú pravdu. Namiesto dialógu, volanie po pokoji v štáte.
Dobre chápem pomstu neo komunistov za 17. november 1989, dobre chápem ich naprosté ignorovanie a bezprecedentné ponižovanie nekomunistickej opozície. Dnes ale Ficovi nejde ani tak o 17. november, ktorý si do dnešného dňa nevšimol. Dnes Fico iba zámerne a cielene pokračuje v mediálnej likvidácii svojich politických oponentov. Ak v opozícii svoj boj zámerne zúžil na boj s SDKÚ DS, na boj s Dzurindom, Miklošom, Radičovou, boj v ktorom použil tisíce ficovín, klamstiev a tony demagógie, dnes v kresle premiéra, sa snaží presvedčiť Slovensko, že okrem jeho vlády, jeho riešení, absolútne nič dobré na demokratickom Slovensku vlastne neexistovalo, neexistuje a ani v budúcnosti nemôže existovať. Dnes Fico nielen že absolútne odmieta viesť s opozíciu dialóg v parlamente, dnes Fico odmieta opozíciu ako takú. Parlamentná demokracia na Slovensku, včera fakticky skončila.
Naozaj ma zaujíma, ako sa k ohrozeniu parlamentnej demokracie na Slovensku vyjadrí prezident Ivan Gašparovič a či si vôbec všimol takú „maličkosť“. Novinári by sa ho na takú „maličkosť“ mohli prípadne aj spýtať, veď prezidentská kampaň práve beží. Alebo nie? Ani oni si nevšimli, že Róbert Fico prevrátil heslo s komunistami sa nehovorí, na hlavu, že ho zmenil na heslo: komunisti s opozíciou nehovoria. Ani novinári si nevšimli, že parlamentarizmus sa na Slovensku trasie v základoch? Čo vlastne má ešte Fico urobiť, aby si novinári všimli obrovské nebezpečie jeho štýlu vládnutia pre demokraciu na Slovensku? Má im opäť vynadať do idiotov, má ich opäť obviniť, že oni vyvolávajú krízu? Nevšimli si ešte, že ide len a len o marketingový trik premiéra? Opozíciu Fico vygumoval a nahradil ju novinármi úplne zámerne. Jednou ranou dve muchy. Fico vie, že spochybňovaním novinárov spochybňuje fakty, kritické názory a zároveň odvádza pozornosť od podstaty svojho vládnutia. Politiku a vládnutie totiž Fico postavil na hlavu rovnako, ako myšlienku, s komunistami sa nehovorí.
