A tak bolo logické, že komunista Fico na stretnutie osobností roku 1968 nepozval Miroslava Kusého. Kusý je na Slovensku bielou vranou. Kusý sa rozišiel s komunizmom dôsledne a ako jeden z mála pochopil, že komunizmus s názvom socializmus, bol a je nereformovateľný.
Komunizmu nemohla pomôcť ani nálepka socializmu s ľudskou tvárou.
Komunizmus aj v roku 1968, v roku Alexandra Dubčeka, zostal naďalej totalitou. Naďalej vládla len jedna strana s menom komunistická. Naďalej malo zostať vo vládnutí všetko po starom, len staré komunistické tváre nahradili nové, ktoré sa vedeli viac usmievať a zároveň už nevedeli zastaviť zmeny myslenia, ktoré naštartovali hlavne ľudia z oblasti kultúry. Zopár komunistov si naivne myslelo, že komunizmus sa dá reformovať.
Komunizmus sa jednoducho ale reformovať nedá, tú jednoduchú pravdu vedeli už v roku 1968 milióny nekomunistov.
Komunizmus sa nedal reformovať nie preto, že si to neželala Moskva, ale pre svoju totalitnú podstatu. Komunizmus má v sebe vrodenú neliečiteľnú chorobu rozdelenia spoločnosti na občanov prvej a druhej kategórie. Prvou kategóriou sú komunisti a druhou odpad spoločnosti, nekomunisti.
Komunizmus pozná vládu len jednej najmúdrejšej strany menom komunistická. Na čele najmúdrejšej, jedinej strany vždy stál stranou vyvolený vládca dosadený Moskvou. A tam bol zakopaný pes. Moskva Dubčeka zlomila po okupácii Československa. Rok 1968 je rokom okupácie. Ruskej okupácie.
Okupácia je začiatkom nenormálnej a nemorálnej normalizácie pod vedením Gustáva Husáka, Vasila Biľaka, etc. pod vedením Moskvy v Prahe aj v Bratislave. Taká je krutá pravda o roku 1968. Oslavovať 21. august 1968 je zvrátenosť. 21 august 1968 je na prvom mieste dňom okupácie Československa Moskvou.
Moskva sa nezmenila. Moskva ešte aj dnes okupáciu Československa neľutuje, ľutuje stratu Československa ako vojenského a ekonomického predpolia v Európe. Na Česko ide preto namieriť atomové hlavice svojich rakiet. Na Slovensko nemusí namieriť nič, stačí že KGB Putin tu má svojho generálneho tajomníka komunistickej strany Róberta Fica a jeho služobníkov, pardon premiéra a predsedu strany smer Moskva a verných služobníkov Moskvy.
Tak je na tom Česko a Slovensko po 4O rokoch od okupácie a je pochopiteľné, že komunisti, komunisti 68mičkári nič nepochopili a velebia premiéra Róberta Fica a jeho vládnutie a on velebí zase ich. A kruh sa uzatvára a Moskva sa môže tešiť, že Slovensko sa stáva najslabším článkom v rámci EU a že tu má Moskva svojich súdruhov, ktorí sú pripravení opäť zradiť Slovákov a Slovensko, demokraciu, slobodu, zmenu, ktorú priniesol 17 november . Veď komunista Fico si 17 november ani nevšimol, ale záujmy Moskvy si všíma denne a preto oslavuje a hostí komunistov, preto ako komunista aj komunisticky interpretuje rok 1968, ako by rok 1989 nebol.
Fico sa priživuje na popularite Alexandra Dubčeka a bolo by mu dobré pripomenúť, že Dubček možno naozaj na staré kolená čiastočne dozrel na sociálneho demokrata, že Dubček stál pred justičákom a na námestiach v roku 1989. Fico naopak nestál na námestiach a do dnes zostal komunistom a sociálnu demokraciu používa ako plášť, ako značku ktorú si lacno kúpil. A že mu 68mičkári tlieskajú, keď sprznil a denne przní značku sociálnej demokracie?
Tlieskali aj Mečiarovi, ktorý bol jeden z nich. Čím väčšie prznenie, tým väčší potlesk, ako sa na služobníkov patrí.
Také je Slovensko a takí sú služobníci Fica.
