Prezidentská kampaň pred druhým kolom je zatiaľ plne v réžii premiéra Roberta Fica a Anny Belousovovej. On, ona určujú témy. On hlavne „sociálne“: práca, baníci, šrot, prepáčte. Ako aj „národné“, rúra Transpetrolu a Maďarská garda. Ona boj s Bratislavou, juhom, Maďarmi, a hlavne boj proti Radičovej cez témy, SMK, Slovenský štát, rozdelenie Československa...
Už len z jednoduchého výpočtu je jasné, že okrem darčekov z prezidentského paláca, kampani absolútne dominuje národná karta. Darmo národnej téme minister zahraničných vecí Lajčak povedal nie, Anna Belousovová ho odmietla s poznámkou, aby nezasahoval do prezidentskej kampane! A to ešte neprehovoril Ján Slota! Prehovoriť má v sobotu.
Karty sú teda rozdané. Radičovú interpretuje duo Fico Slota, ako najväčšie zlo, ako kandidátku, ktorá nemá dokonca ani právo sa uchádzať o prezidentské kreslo! Dôvod je podľa Belousovovej jasný: Radičová vždy bola a je proti Slovensku a Slovákom! Radičová vždy bola a je proti sociálnemu a národnému, taký je odkaz kampane Ivana Gašparoviča. Samozrejme Gašparovič je prezentovaný, ako presný opak Radičovej, teda ako stelesnené dobro pre Slovensko a Slovákov. Nuž tak. Klasické delenie Slovenska a jeho občanov na pro a proti Slovenských je opäť na svete. Delenie občanov, na občanov prvej a druhej kategórie, teda tých čo môžu všetko a druhých čo nemôžu nič. Nič nové pod slnkom. Slovensko do čias Mečiarizmu vrhá tandem Fico & Slota úplne zámerne. Voľba prezidenta, nemá byť podľa Fica a Slotu o kandidátoch, ale o vyvolaní emócií. O vyvolaní nacionálnych emócií. O eskalovaní nacionalizmu na Slovensku. Fico so Slotom sa zahrávajú s ohňom a každému musí byť jasné, že im nejde o nič iné, ako cez nacionálnu kartu vyhrať pre Gašparoviča voľby.
Lenže na Slovensku sa nepíše rok 1991, ale rok 2009. Nevedie sa spor o samostatnosť Slovenska, spor o Mečiara...
Samostatnosť máme dávno a nemáme už ani Mečiara, ako dominantného hráča na politickej šachovnici Slovenska. Slovensko má dnes naozaj reálne úplne iné problémy, ako malo v časoch Mečiarizmu. Slovensko sa zmenilo. V mnohom. Okrem iného 18 roční v roku Novembra dnes majú 38 rokov! Dnes už silná generácia milovníkov Mečiara je hlavne na zaslúženej penzii, alebo už nie je medzi nami. Návrat Mečiarizmu je aj preto absurdný. Mladá a stredná generácia môže preto 4 apríla povedať jasné nie hlúpemu vzkrieseniu Mečiarizmu. Jasné nie, najhlúpejšej verzii volebného sloganu Gašparoviča. Veď ak prezidentské voľby vyhrá Gašparovič, vyhrá ich vlastne Mečiar, vyhrá totiž jeho duch, duch nenávisti, duch nenávisťou rozdeleného Slovenska. Vyhrá pekelný smer extrémneho nacionalizmu.
Naša generácia už raz Mečiara porazila, poraziť mŕtvolu Mečiarizmu by malo byť pre mladú a strednú generáciu hračkou, veď mŕtvola je dnes len účelovo pozliepaná a oživovaná pre druhé kolo prezidentských volieb. S krížom a cesnakom, by som to neskúšal.
Voliť Ivetu Radičovú je lepšie riešenie .
Nevoliť, znamená tiež mlčať pri kriesení mŕtvoly Mečiarizmu, alebo rovno rezignáciu na prítomnosť aj budúcnosť Slovenska. Nevoliť je luxus prepadnutia hlasu, ktorý Slovensko dnes potrebuje. Iste, Radičová nemusí byť pre každého ideálnou prezidentkou. Demokratické voľby nie sú nikdy o voľbe najväčšieho dobra, ale spravidla o voľbe menšieho zla. Tak je to na celom svete od začiatku demokracie a Slovensko nie je a nikdy ani nemôže byť výnimkou.
A na koniec treba povedať jasný odkaz voličom Gašparoviča.
Váš hlas milí ľavicoví a národne cítiaci voliči, ktorý dáte Ivanovi Gašparovičovi, je žiaľ hlasom mŕtvole. Každý hlas pre Ivana Gašparoviča, je len kriesením starej, práchnivej a nesmierne nebezpečnej mŕtvoly Mečiarizmu. Ak vyhrá Gašparovič, vyhrá nenávisť a prehrajú tým pádom všetci občania Slovenska.
