Kdeže je čas posledných rokov, keď každé otvorenie strany komentárov v SME, mi zároveň otváralo nožík vo vrecku.
Na on line SME pod funkey a aj na mojom SME blokovanom blogu som denne viedol polemiku hlavne s Javůrkom a často aj s Leškom.
Dávno, pradávno som mal obdobné názory na Martinákovú a Fica, na aké dnes (?) prišli Javůrek aj Leško. Za moje „staré“ názory mi celá partia okolo Martinákovej /Kotian/, skupinky, SME etc. dávala skoro denne nálepky, paranoika, dislektika etc…
Za moje „staré“ názory ma Bella, Šimečka a SME blokovalo a preradilo do kategórie blogera druhej tiedy. Nuž tak.
Faktom je, že Martinákovú do veľkej miery stvorilo SME a skupinka.
Faktom je, že v SME si až príliš neskoro všimli, aké obrovské nebezpečenstvo pre Slovensko reprezentuje Robert Fico.
Robert Fico po chodníku Mečiara nekráča od včera. Robert Fico po chodníku Mečiara kráča od prvej chvíle, ako sa stal najobľúbenejší politik SDĽ.
Martináková sa nestala truhlíkom, až kandidatúrou na primátorku Bratislavy za SMER.
Martináková už v Hlave XXII mala v hlave jediný program – porážku Dzurindu, reforiem a etablovanie Fica za premiera.
Martináková smiešnou kandidatúrou na primátorku Bratislavy, len pokračuje v službe pre Fica. Fico cez Martinákovú, chce dobiť hlavnú baštu odporu superpopulizmu - Bratislavu.
Martináková a Fico patria k rovnakej krvnej skupine superpopulistov a preto je ich spojenectvo úplne logické.
Zdá sa, že naozaj je potrebné denne pripomínať rozmer populizmu diktátorov - Hitlera, Stalina, Castra etc..
Zdá sa že denne treba pripomínať ľuďom, čo už zabudli, ako bol v masách „ľudu“ populárny Hitler, Stalin, Castro a ako si menovaní diktátori denne budovali svoju popularitu cez populizmus, cez populárne kroky, ktoré boli kombináciou permanentnej nenávisti a permenentných sľubov spásy, vyvolenosti.
Populizmus je síce relatívne nový politologický termín, ale má staré korene, staré formy politického „boja“, staré známe politické ťahy, staré známé sľuby, staré známé publikum – frustrovaných, ustráchaných a vnútorne neslobodných ľudí.
Nič nové pod slnkom, aj keď dnes žijeme v časoch mediálnej politiky. Cieľová skupina a cieľ sa nemení, zmenili sa len média a čiastočne prostriedky populistov.
Na začiatku prichádza politik populista, ako spasiteľ aby na svojom konci bol aj prekliaty aj oplakávaný ako diktátor.
Fico kráča ďalej na vrchol superpopulistu diktátora a Martináková do kresla primátorky Bartislavy.
Fico si denne cez populizmus upevňuje moc a na ovládnutie Slovenska mu chýba už len Bratislava.
Fico na Bratislavu nasadí celkom logicky Martinákovú.
Ak Martináková vyhrá, bude mať Fico už úplne všetko a možno potom si niekto z mienkotvorcov aj spomenie na moje staré slová.
Skôr si myslím, že nespomenie. Kruh mienkotvorcov si totiž na Slovensku nemôže dovoliť luxus priznania, čo len jednej malej vlastnej chybičky, jediného vlastného zlého odhadu prítomnosti, minulosti či budúcnosti Slovenska.
Mienkotvorcovia vo svojej nekonečnej ješitnosti budú naďalej dávať zásadne priestor, len ľuďom, ktorí majú skoro identický názor ako oni, názor, ktorý prehlbuje stádovité konanie a myslenie na oboch brehoch. Aj na brehu populizmu, aj na brehu odporcov populizmu.
Omnoho jednoduchšie a rovnako hlúpe bude, ak mienkotvorcovia opäť hodia problém Slovenska – problém Fica, problém populizmu, na plecia voličov, na Slovákov.
Úspech superpopulistov pripíšu /resp. už pripisujú/ mienktvorcovia tradične hlavne hlúposti národa, čo je samozrejme ptákovina.
Kruh sa uzatvára, a ja opäť budem písať, polemizovať, opäť budem na strane pravdy, demokracie, Slovenska, Slovákov, opäť budem bojovať s hlúposťou..
Opäť mi mienkotvorcovia budú nadávať a opäť ma budú mienkotvorcovia zosmiešňovať…
Čo už. Asi to tak má byť…
