Je jeseň a zber úrody zákonov pripravených pani ministerkou Tomanovou, pánom ministrom Valentovičom, pánom ministrom Vážnym, pánom ministrom Harabínom etc. vrcholí a aby toho nebolo málo, máme tu ešte aj spor o Hlinku, Černovú, Maďarskú kartu a neutíchajúci boj pána premiéra. Zvláštne nám vládne súčasná vláda.
Jeden príklad za všetky.
Sieť súdov sa ide opäť rozšíriť a sieť nemocníc totálne zúžiť. Do siete sa dostalo vlastne len 11 nemocníc ak odrátame detské, špecializované, vojenské, psychiatrie... .
Už sa nevraví o nepopulárnej redukcii lôžok, ale o fantastickej kvalite zdravotníctva, ktorú minimálna sieť nemocníc zabezpečí. Vraví sa o špičkových nemocniciach.
Neviem si predstaviť slová opozičného Róberta Fica, ak by obdobnú redukciu nemocníc uskutočnil nenávidený minister Zajac počas vlády Mikuláša Dzurindu. Slová o eutanázii, o vraždení pacientov za živa, by lietali Slovenskom denne, a slová o bezcitnej ultrapravicovej vláde by patrili k tým nežným. Plášte lekárov by lietali do premiéra jedna radosť tiež. Pacienti by v televízii nariekali, ako sa boja o svoje nemocnice a o svoj život.
Dnes sa nič nedeje. Vzduchom lieta len jesenné lístie a úvahy o jednej štátnej zdravotnej poisťovni, ktorá si bude na prsiach hriať tých jedenásť nemocníc, ktoré Valentovič láskavo zahrnul do zoznamu a kruh sa uzavrie. Hlavne, že nik nezrušil lôžka v nemocniciach. Hlavne že nik nevie, čo sa vlastne so zdravotníctvom a nemocnicami na Slovensku stane.
Jedno ale vieme. Vieme kam nás súčasná vláda posiela.
