Bratislava električka číslo 5
Blondýna z BA: To sú kýble, to sú gumáci...(vraví čítajúc SME)
Bruneta: Čo? (dáva si dolu sluchátka )
Blondýna z BA: Máš problém?
Bruneta: Čo za problém?
Blondýna z BA: To je jedno...
Bruneta: Aha, tak mám (usmeje sa a žmurkne na blondýnu)
Blondýna z BA: Ideš...
Bruneta: Vieš čo už dlho potrebujem...
Blondýna z BA: Viem, aj ja to potrebujem...
Bruneta: Ty niekoho máš?
Blondýna z BA: Máme!
Bruneta: Čooooo? Neverím...
Blondýna z BA: Stačí prísť a potiahnuť
Bruneta: Koho?
Blondýna z BA: Premiéra!
Bruneta: Nášho? Toho? Oného? Toho s najväčšou červenou kravatou na svete? Neverím...
Blondýna z BA: Stačí, keď ho potiahneš a neprotestuješ...
Bruneta: Za kravatu?
Blondýna z BA: Nieee, za kravatu nieeee! Za ruku, za ruku cica a nesmieš, nesmieš, nesmieš protestovať...
Bruneta: Kedy som protestovala?
Blondýna z BA: Nikdy...
Bruneta: A on nás ako že, fakt...?
Blondýna z BA: Tu píšu, že sa ti na to ,pozrie“ cica.
Brunta: Píšu? Naposledy mi Vladko vravel, že sa mi len pozrie a...(slastne sa usmeje a urobí cmuck)
Blondýna z BA: Paráda...
Bruneta: Tak poďme.... ale pozor, pozor, cica. Nechce nás premiér náhodou pretiahnuť inak?
Blondýna z BA: Ty neveríš slovám nášho jediného pravdovravného premiéra?
Bruneta: Ja len, že nie je pretiahnutie ako pretiahnutie, cica...
Blondýna z BA: Pozri, potiahneme, ukážeme, uvidíme, vystupujeme...
A Blondína z BA spolu s Brunetou vystúpili z električky číslo 5 na Poštovej, vykročili rázne smerom hore, prebehli podchodom a potom vleteli, ako lastovičky do nádvoria prezidentského paláca...
/
