Oko Michnika.

  Michnik je viac ako diagnostik postkomunistického Poľska, Michnik presne pomenúva stav strednej Európy. Michnik bráni demokraciu denne, cítiac jej dnešné každodenné ohrozenie v strednej Európe. Michnik cez šedú, farebne vymedzil problém chápania demokracie.  Michnik chápe našu postkomunistickú demokraciu ako mladú a preto stále zraniteľnú. V kontexte erupcie sklamania má strach o demokraciu.  O erupcii sklamania a klamania sa dá písať naozaj denne. O tom ako sklamanie a klamanie využívajú na svoju popularizáciu populisti, nacionalisti tiež.  Otázky znejú: Sme schopní sklamaným podať pomocnú ruku, ruku ktorá im pomôže prekonať strach, sklamanie? Ako pomôcť ľuďom, ktorí na akúkoľvek otázku začínajúcu,: „Obávate sa …?“ Odpovedajú: „Obávam sa ….“. Nie je erupcia sklamania úplne zákonitá? Nie je erupcia sklamania iba zákonitou postreakciou na otvorenie komunistického koncentráku neslobody, totality slobode a demokracii? Neidealizovali sme si všetci v komunistickom koncentráku slobodu a demokraciu? A čo mladší, pre ktorých je demokratická súčasnosť už naprostou samozrejmosťou a život v koncentráku niečo nepredstaviteľné? Aj mladší sa cítia sklamaní, oklamaní a možno ešte viac ako generácia, čo si komoušov užívala denne 40 rokov. Veľká časť mladých sa cíti podvedená dnešnou demokraciou a vrhá sa buď do náručia populistov a nacionalistov, alebo totálne kašle na akúkoľvek politiku, politikov, demokraciu a všetko a všetkých hádže do jedného vreca a to vrece čo naj ďalej od seba. Veľkú časť mladých opantal strach, sklamanie, rezignácia, alebo permanetné frflanie ako ich dedov. Paradoxne tak aj na Slovensku v jednom šíku kráčajú penzisti, vidiečania, hostia 4 cenovej skupiny spolu s pubescentmi a postpubestcentmi. Intelektuáli v drvivej väčšine mlčia, ako za socializmu, prípadne tiež neproduktívne frflú, alebo sa iba prizerajú, ako moc do svojich rúk preberajú opäť ľudia, ktorí dokázateľne priviedli Slovensko do problémov, do veľkých problémov a nie len raz…   Michnik má strach o demokraciu. Michnik má strach, lebo dobre vie kam strach, sklamanie a klamanie už strednú Európu doviedol. Michnik má strach, lebo Ruský medveď nespí a čaká na oslabenie strednej Európy strachom a sklamaním.  Už nie je na čo čakať. Denne treba viac a viac chápať sklamaných a klamaných. Denne treba podávať ruku hlavne sklamaným. Denne treba načúvať sklamaným a denne treba viesť so sklamanými dialóg. Denne treba v prostredí sklamaných obhajovať slobodu a demokraciu, bez urážania sklamaných. Denne treba otvorene vravieť pravdu o populizme a nacionalizme, aj keď je bolestivá a sklamaní ju neradi počujú, lebo by tak radi našli bezbolestný recept na vlastné sklamanie. Denne treba pomenovať príčiny sklamania. Denne si treba priznať aj vlastné pochybenia na ceste zvanej demokracia a nevravieť len o pochybeniach populistov a nacionalistov. V demokracii neplatí my a oni. Hľadať zástupnú „osobu“, „ideu“, „smer“ zodpovedný za sklamanie, strednú Európu nevylieči. Demokracia je pre všetkých. Demokracia je šedá, ako múdro vraví Michnik.   Michnik vraví aj iné: …je potrebné stále si uvedomovať a pamätať, že demokraciu musíme brániť. Je to jediný systém na svete, ktorý toleruje svojich nepriateľov a poskytuje im také práva, ktoré nepriatelia demokracie, keď sú pri moci, potláčajú. Z toho pohľadu dnes stredná Európa neodškriepiteľne prežíva veľmi nebezpečnú krízu.   Michnik odcestoval späť do Poľska a nám zostal priestor na veľa otázok o nás, o našom postavení v strednej Európe, o našej zodpovednosti, o našej budúcnosti. Nemusíme s Michnikom súhlasiť. Môžeme sa tváriť, že problémy nie sú, prípadne ich zametať pod koberec. Môžeme si problémy otvorene priznať a hľadať riešenia skôr ako demokraciu populisti a nacionalisti salámovou metódou rozložia. Správna diagnóza sklamania a jej účinná terapia môže byť najlepšou odpoveďou populistom, nacionalistom. Ako terapiu realizovať v časoch mediálnej demokracie je už iná otázka. Ako realizovať nové a zároveň ubrániť staré reformy pred populistami a nacionalistami, je otázkou, ktorá už skoro zapadá prachom, v kontexte ohrozenia základov demokracie sklamaním, sa ani niet čomu čudovať…