Ďakujem Jozefovi Bátorovi, že našiel odvahu sa postaviť proti väčšinovému názoru v SME, ktorý vychádza z pseudomorálky. Ďakujem, že zasadil príbeh Radičovej do širšieho kontextu chápania, respektíve nepochopenia ducha zákonov, ducha demokracie. Stavu demokratickej mysle spoločnosti na Slovensku. Súhlasím s autorom. Aj ja si myslím, že demokratické myslenie je u nás ešte stále tvrdo poznamenané dedičstvom minulosti, dedičstvom totalít, že sa stále musíme učiť životu v demokracii, že sme vlastne stále len na začiatku cesty k rozvinutej demokracii. Na záver svojho článku prináša pán Bátora základnú otázku. Dokážeme vôbec rozoznať, podstatné, skutočné politické otázky od pseudo otázok? Problémy od pseudoproblémov? Morálku od pseudomorálky? Tie otázky adresoval aj Ivete Radičovej. Bátora verí, že Iveta Radičová, by mohla kľúčovo prispieť k rozvoju demokracie, ako stavu mysle na Slovensku. Súhlasím. Ale, nie len ona. Každý, komu na Slovensku záleží, by mal prispieť. Upierať totiž oči len k Radičovej a vidieť v nej spasenie všetkých problémov Slovenska, by bolo zlé ako pre Radičovú, tak aj pre rozvoj demokracie na Slovensku. Nádej žije. SME si dnes priznalo(?) chybu. Leško si priznal(?) chybu. Priznania chyby môže byť začiatkom cesty. Novým začiatkom nie len SME.
Viem, že to SME nemalo a nemá ľahké. Chápem, že SME nechce byť v kritike politikov jednostranné a tak zaútočilo aj na Radičovú. SME nechce stratiť čitateľov a zároveň chce získať čitateľov aj z radov priaznivcov súčasnej vlády. V tom smere som ale trochu skeptický. SME priaznivci súčasnej vlády v drvivej miere nikdy nekupovali a kupovať asi nikdy nebudú, teda ak sa SME nezmení na SME(R), teda na čisto stranícky denník predsedu vlády. Priaznivci súčasnej vlády väčšinou noviny nečítajú a ak ich čítajú, tak určite nie SME. Naopak priaznivci súčasnej opozície SME čítali vždy a ak dnes SME nečítajú, tak otázku prečo, by mala riešiť redakcia, šéfredaktor napríklad aj v momente, keď sa rozhodujú či uverejniť fotografiu detailu tváre Radičovej s krvavými očami doplnenú o pseudomorálny článok Leška. Byť tak trochu tehotný demokraciou jednoducho nejde ani na Slovensku. Byť na strane pseudomorálky je minimálne prejavom hlúposti. Svoj osud má SME vo vlastných rukách. Nie je možné stáť na dvoch brehoch naraz. Na brehu tých čo demokraciu denne podkopávajú a brehu tých, čo prispievajú k jej rozvoju. Tak dlhé nohy nemajú ani v SME. Tak dlhé nohy má snáď len top modelka Sklenaříková a tá sa teda na top komentátora Leška vonkoncom, teda ani len trochu nepodobá a nie len nohami...
p.s. Možno sa len naivne domnievam že sa v SME niečo zmenilo, že si Leško konečne priznal čo len malilinký podiel na šírení pseudomorálky na Slovensku, že si konečne priznal svoj čo len malilinký podiel na víťazstve pseudomorálky na Slovensku. Aspoň v kauze Radičová, by mohol. V kontexte starej kauzy skupinka to vonkoncom neočakávam. Leško si svoj podiel na starej mediálnej štvanici priznať nikdy nemohol a ani nebude môcť, to plne chápem, veď Slovensko by sa mohlo dozvedieť, že všetko bolo inak, však pán bývalý šéfredaktor Milan Šimečka:-)
p.p.s a tu je adr. na predošlý článok:-)
