Uvidíme. Času je nozaj už pramálo. Počas celého obdobia prvej stredopravej vlády na Slovensku, z úst intelektuálov zaznievalo hlavne permanetné frflanie, nárek a zlosť na SDKÚ a premiéra zvlášť. Takú mieru kritičnosti v médiách a od intelektuálov nezažil ani Vladimír Mečiar v časoch svojej najväčšej slávy, nevraviac o tom, že Vladimír Mečiar mal svoje pravidelné večerníčky v STV, svoj Radiožurnál /radioMečiar/, svoje Kapustonoviny v STV etc., že za Mečiara som nemohol na Slovensku uverejniť ani jeden text, keďže médiá v čase zrodu Mečiara stáli za Mečiarom ako jeden muž. Nuž tak. Dnes mám aspoň svoj SME blokovaný blog na SME, aj keď je to samozrejme na smiech. Na smiech, nie som ja, ale na smiech je administrácia blogov SME Varjanová, Bella, na smiech je hlavne sám Martin M. Šimečka, jeho predĺžená ruka Javůrek, ktorý absurdný stav nielen pripustil, ale aj inicioval. Iba úsmev mám pre vydavateľa. Ale dosť bolo slov o mojom mikro probléme, ktorý však jasne odhaľuje makro problém.
Slovensko je v probléme budúceho vývoja až po uši. Skončila nudná kapaň a vyjasnilo sa na celej čiare, na celej politickej scéne. Snáď aj v SME a Pod lampou.
Na jednej strane stojí blok, budúca vládna koalícia, alebo opozícia tvorená SMERom, HZDS – ĽS, SNS a prezidentom Gašparovičom a na strane druhej SDKÚ, KDH, SMK a SF. Keďže Dzurinda akceptoval Slobodné fórum, akceptoval zároveň, že už určite nebude premiérom. Nuž tak. Karty sú jasne rozdané. Zahmlievanie skončilo. Politológovia, politici, ale hlavne voliči si môžu konečne jasne vybrať. Buď príde k zmene k horšiemu, ktorú už dlhodobo ohlasuje Martináková spolu s Ficom a Šimečkom, k zvráteniu reforiem, alebo bude pokračovať cesta k stabilite a prosperite Slovenska v rámci kotinuity reforiem začatých vládou Mikuláša Dzurindu. Kocky sú vrhnuté. Odmietnutie Eura cez osobu viceguvernéra NBS prezidentom Gašparovičom je len lastovičkou, po ktorej príde horúca letná noc dlhých nožov, ak sa partia Fico, Mečiar, Slota, /Martináková?/ujme s poverením Gašparoviča moci. Naozaj potom skončí pohoda na Slovensku. Skončia úvahy, ako dobré veci urobiť ešte lepšie a nastane čas o záchranu každej jednotlivej zmeny k lepšiemu, každej reformy. Nastane veľká jazda dolu kopcom späť do prúserov, z ktorých sa Slovensko tak ťažko liečilo. Liečba, ktorá stála kopec času, peňazí, energie a odriekania obyvateľov Slovenska aj samotných tvorcov reforiem.
Ak zaznieva dnes volanie po krúžkovaní z úst Zuzany Wienk /aká zmena, pred ostatnými voľbami sa denne vravelo o nevolení menšieho zla a myslelo sa SDKÚ, zároveň za najväčšie dobro sa považovala voľba OKS/, tak naozaj dnes je skutočne koho krúžkovať. Krúžkovať treba garantov naštartovaných reforiem, krúžkovať treba politikov, ktorí nefrflali ale pracovali. Krúžkovať treba politikov, ktorí dokázali presadiť aj nepopulárne kroky vo vláde, parlamente. Politikov do nepohody aj do pohody. Štátnikov. Politikov, ktorí nehrajú na emócie a nevedú denne medové, hlúpe, falošné reči plné klamstiev. Politikov, ktorí naozaj udržia vysoký kredit Slovenska, ktorý nám nepadol do lona sám od seba…
Nuž tak. Pred sebou mám knihu Soni Szomolányi Spoločnosť a politika na Slovensku s podnadpisom Cesty k stabilte 1989 – 2004. Poučné čítanie. Dúfam, že ešte do volieb si ju redakcia SME prečíta. Po voľbách už môže byť neskoro. Dúfam že Soňa Szomolányi bude dnes večer Pod lampou, aby zaznel aj hlas rozumu. Hlas rozumu, ktorý je tak prepotrebný v čase vrcholiacej volebnej kampane na Slovensku, v ktorej sa nerozhoduje konečne len a len o Mečiarovi, ale hlavne o politickom, ekonomickom a spoločenskom smerovaní Slovenska, či sa Slovensko udrží na ceste zmien k lepšiemu, teda na ceste dovŕšenia reforiem.
Na koniec aspoň jeden citát z múdrej knihy, z jeho záveru:
„Takto aj v našom skúmaní vidíme dosiahnutý stav demokratickej konsolidácie na Slovensku, ako jeden z možných výsledkov, a nie ako samozrejmý výsledok“ píše Soňa Szomolányi.
Tak veru, dobré akceptuje človek /Slovák zvlášť/, ako samozrejmosť neuveriteľne ľahko. Je nárek je pre Slovákov charakteristický? Je sebapodceňovanie u Slovákov národnou črtou. Mýty a legendy na Slovensku pretrvávajú a ktoré nové sa rodia?
A ešte jeden citát, tentokrát z pera Silvie Mihálikovej a spomínanej knihy o tendenciách v interpretácii obrazu Slovákov:
„/u Slovákov prevláda/ Vysoká miera sebakritického až masochistického prístupu k výkladu vlastných dejín a neraz aj súčasnosti“
Nečítala Miháliková píšúc /citát/ práve SME, nepozerala práve Pištu Hríba pod lampou, nečítala Týždeň?, nemyslela chlapcov z OKS na čele s ich ideológom /inak ideológ v konzervatívnej strane je pekná ptákovina/ Petrom Zajacom etc.J…ja sa už len SMEjem aj keď…uvidíme po voľbách…
Majte sa radostne. Prišlo konečne modré leto a na moje slová, ktoré som písal na SME on line denne pod funkey a potom aj na dobre utajenom SME funkey blogu…
Snáď aspoň dnes bude Pod /politickou/ lampou svetlo a nádej…
V meste je už dávno skvele a parádne, Slovensko má lepších voličov, ako znudených a depresívnych intelektuálov…
Snáď už väčšina voličov SDKÚ, KDH a SMK a čiastočne aj Slobodného fóra konečne chápe o čom budú nastávajúce voľby, niekomu z intelektuálov to svitne asi až v deň volieb, aj tak dobre…a ak až po voľbách? :-)
Funkey in town J
