Mečiar nenávidel každého oponenta, každého oponenta sa snažil ponížiť na najcitlivejšom mieste, každého oponenta ničil spŕškou populistických klamstiev alebo poloprávd.
Keďže prezident Michal Kováč postupne odmietal byť bábkou v rukách Mečiara, znenávidel ho asi najviac.
Mečiar si uvedomoval, že zdecimovanú opozíciu preválcuje svojou demagógiou v parlamente, ako aj v očiach verejnosti nesmierne ľahko, veď mal svoje rádio Mečiar = SR1, svoj povestný obedný rádio žurnál, svoje večerníčky na STV, svoje mítingy na Pasienkoch a v neposlednom rade mu pomáhalo množstvo služobníkov, pomáhal mu Slota, pomáhal mu Ľupták, keď bolo treba zabrala aj SDĹ.
Vymenovať všetkých služobníkov Mečiara, by bol aj dnes dlhý a šokujúci zoznam.
Mečiar sa cítil neobmedzeným otcom a vládcom Slovenska.
Mečiar pochopil, že najväčšie nebezpečie mu hrozí z prezidentského paláca. Prezident mal a má v očiach Slovákov stále významné postavenie a tak sa v hlave Mečiara zrodil nápad na únos. Na únos syna prezidenta Kováča. Únosom poveril svojho obľúbenca a služobníka, šéfa SIS Lexu. Mečiar bol iniciátor a Lexa jeho predĺženou rukou. Mečiarova SIS uniesla syna prezidenta do Rakúska. Premiér Mečiar sa dopustil neuveriteľného teroristického zločinu voči prezidentovi Kováčovi a jeho synovi. Majster klamstiev a demagógie Vladimír Mečiar prišiel s teóriou o samo únose. Prezidentov syn sa podľa tej teórie, mal uniesť sám seba. Mečiar predpokladal, že ak mu denne veľká časť Slovákov uverila jeho hlúpostiam, klamstvám a demagógii, uverí aj absurdite, že on Mečiar je vlastne obeť zlého prezidenta Kováča a jeho samo unášajúceho sa syna. Pred prezidentským palácom umiestnil Mečiarov služobník Fedor Flašík hodiny, ktoré odpočítavali dni prezidenta Kováča. Odpočítavali čas, do dňa, keď si premiér Mečiar sadne aj do prezidentského kresla. To kreslo má aj moc udeliť amnestie.
Či je možné, aby si prezident udelil zákonne samo amnestiu neviem.
Jedno je isté. Hneď po nástupe do kresla prezidenta si Mečiar udelil samo amnestiu, udelil amnestiu pre svoju predĺženú ruku menom Ivan Lexa a jeho ľudí v SIS. Udelil si amnestiu na jeden z najťažších vládnych teroristických zločinov v dejinách sveta. Amnestiu na zločin, ktorý je šialeným zločinom aj mimo politiky. A tak sa vlastne Mečiar priznal a prihlásil otvorene k brutálnemu teroristickému zločinu ktorý spáchal, priznal sa k únosu prezidentovho syna.
Základná otázka teda neznie, či je možné zrušiť, alebo nezrušiť amnestiu Mečiara, ale ako je možné, že iniciátor únosu sedí v koaličnej rade Ficovej vlády, že do dnes vládne Slovensku, aj keď dnes už Fico nie je v úlohe Ľuptáka. Ľuptákom je Mečiar, Mečiarom Fico a Slota Slotom. A Harabín sa smeje, Lexa zabáva a Cuper, žiada vládu, aby sa Lexovi ospravedlnila. A Mečiar? Mečiar môže v pohode opäť kandidovať na kreslo prezidenta a zároveň sa môže samo navrhnúť na titul otca vlasti.
Nuž tam je Slovensko po desiatich rokoch od samo amnestie Mečiara Mečiarom.
