Podľa Ondruša pozitívom vzniku vlády Roberta Fica /v ktorej tak rada chcela byť stihomama Martináková/ je otvorenie témy solidarity. Naozaj? Podľa doterajších krokov Red Roberta sa žiadna skutočná solidarita nekoná, všetko čo doteraz Red Robert ponúkol sú iba ľúbivé jednorázové darčeky ala ded moroz. Zrušenie 20 + 50 Sk poplatkov. 13. vianočná penzia, boj s monopolmi, odškodnenie gamblerov…
Každá rozumná vláda na začiatku svojho vládnutia príjma nutné nepopulárne opatrenia, robí reformy. Fico sa má. Nepopulárne balíčky príjmať nemusí a slovo reforma /zmenu k lepšiemu/ z duše nenávidí. Naopak čakajú nás len nové a nové balíčky venované z vďaky iba jeho voličom. Fico sa stal rukojemníkom vlastných voličov a jeho sociálna rétorika je rovnako prázdna ako keci Ondruša.
O solidarite totiž netreba kecať, ale je potrebné vravieť o jej podstate a hlavne ju realizovať denne na základných úrovniach spoločnosti. Solidaritu má mať vo vienku občan a nie štát. Soldarita ma byť na prvom mieste v samotnej rodine, komunite a má byť jasne adresná, inak je kontraproduktívna. Štát /ľavica/ môže len a len snívať svoj nikdy nesplniteľný sen o „spravodlivom“ materskom sociálnom štáte, o „spravodlivom“ prerozdelení daní.
1./Je potrebné vravieť o postupnej zmene sociálneho statusu penzistov, ktorá sa udiala po 17 novembri na Slovensku.
2./ Je potrebné vravieť o zmene sociálneho statusu obyvateľov vidieka, kde poklesla zamestnanosť v oblasti poľnohospodárstava na 10%.
3./ Je potrebné vravieť o zmene sociálneho statusu zamestnancov napríklad v oblasti „špeciálnej výroby“, zbrojovkách, ktoré stratili trhy už za socíku.
4./ Je potrebné vravieť o sociálnom statuse dlhodobo nezamestnaných, z ktorých 300 tisíc je Rómov.
5./ Je potrebné úplne špeciálne sa venovať Rómom, pre ktorých sociálny status znamená podstatne menej ako ich kultúrne a rodinné väzby.
A dalo by sa pokračovať do nekonečna, o regionálnych rozdieloch, o vnímaní chudoby, o populistickom zneužívaní fenoménu chudoby, o absurdite keď sa stredná vrstva na Slovensku podľa Martinákovej a Ondruša považuje za chudobnú a ohrozenú chudobou…
Jedno je isté. Ondruš možno ohlasuje vznik novej mierne zelenej sociálnej demokracie pod zástavou Slobodného fóra.
Chápem hlbokú depresiu v radoch Slobodného Fóra.
Len jedno nechápem, prečo naďalej hľadá SF príčinu svojho neúspechu vo voľbách v radoch súčasnej opozície a nie vo vlastných. Prečo nehľadá príčinu prepadu napríklad v prázdnom populizme stihomamy Martinákovej, v jej proficovskom postoji a zároveň v absurdnej teórii o schudobnenej strednej vrstve? Prečo nehľadá príčinu vo vypráznenosti, neurčitosti Slobodného Fóra a Martinákovej, ktorá okrem kritiky bývalej koalície, Dzurindu, SDKÚ, NIČ konkrétne pre Slovensko nepriniesla? Vlastne priniesla, priniesla soft verziu Ficovského populizmu. Priniesla sociálnu demagógiu ala stihomama. Ondruš sa zo sna neprebudil, stále spí na prsiach Martinákovej, stále snívá svoj upatlaný zelenosociálny sen a Javůrková s potešením uverejňuje jeho sny…
Snívajte chlapci a dievčatá zo SF, ja idem pracovať a potom pracovať aj do mesta, aby som si okrem radosti mohol plniť aj svoju sociálnu rolu…
