Nuž poďme postupne. V ére nebankoviek sa mi otec mojej priateľky posmieval, že pracujem 14 hodín denne za smiešne peniaze, keď on si žije lepšie ako Američan. Starý komunista žil na predčasnom dôchodku z „investovania“ do nebankoviek. Žil si naozaj s neuveriteľnou ľahkosťou bytia. Žil si naozaj skvele. Dnes môže počítať s odškodnením od komunistu Roberta Fica, ktorého ako starý komunista pochopiteľne aj volil, keď pred tým volil komunistu Mečiara…
Vo Ficolande sa strácajú slová. Počas predošlej vlády sme denne mohli čítať tvrdenie o arogancii moci. Podľa Fica, Martinákovej etc. sa v tom čase správal arogantne každý reformný minister a každý reformný minister bol pravidelne aj odvolávaný opozíciou. Fico organizoval spolu s SDĽ a Saktorom referendum o predčasných voľbách a predošlú vládu nevolal inak, ako extrémne pravicovou.
Nuž tak. Dnes o arogancii moci už nik nevraví aj keď Robert Fico rovno do tváre novinárov napríklad kričí slová o samozrejmosti politických nominácií. Dnes o extréme nik nevraví, aj keď podpredsedníčka parlamentu, členka koalície Anna Malíková oslavuje Slovenský štát a tým sa rovno radí k extrému. Celé je to nesmierne zábavné. Ficoland naprojektoval Fico v predvolebných sľuboch tak maximálne extrémne, že dnes je v očiach časti novinárov, politikov, politológov hrdinom ak extrémny projekt Ficolandu nerealizuje zo dňa na deň, ale iba boľševickou salámovou metódou. A slová sa nám strácajú.
