Zajtrajšie voľby nastavia Slovákom zrkadlo. V tom zrkadle sa ocitnú aj tí, čo voliť nepôjdu. Taká je demokracia. Slobodne sa dá voliť aj nevoliť. Zajtra o tvári Slovákov a Slovenska rozhodnú tí čo voliť pôjdu. Zajtrajšie voľby nie sú na prvom mieste o tom či vyhrá ON alebo ONA. Zajtrajšie voľby sú o nás, sú o Slovákoch, sú o tom, v akom stave je Slovensko 20 rokov od 17. novembra 1989. Zmenili sme sa? Sme lepší, alebo v nás stále prevládajú nánosy a myšlienky dvoch totalít? Zajtrajšie voľby, nie sú parlamentné voľby. Nie sú voľbou medzi pravicou a ľavicou. Nie sú voľbou medzi opozíciou a koalíciou.
Sú voľbou o smerovaní Slovenska.
Sú stretom dvoch svetov v nás.
Sú stretom minulosti a prítomnosti.
Sú stretom sveta klamstiev, dvoch totalít so svetom pravdy a spravodlivosti.
Sú stretom prítomnosti a budúcnosti so svetom, ktorý chce ešte aj dnes chce odhaľovať nové busty Husákovi a Tisovi.
Sú stretom Novembra, so svetom, ktorý nie len, že obhajuje totalitné Slovenská, ale dokonca otvorene nenávidí November, jeho odkaz, ako aj ľudí, ktorí ho reprezentujú.
Voľby sú stretom väčšiny Slovákov, ktorým na Slovensku a Slovákoch vždy naozaj záležalo a nepatrnej časti „starých Slovákov“, ktorí sa na Slovákov od 17. novembra len hrajú a denne si pletú národné s nacionalizmom, sociálne so socializmom a kresťanské s komunizmom.
Stretom „starých Slovákov“, ktorí od Novembra 1989 Slovákov permanentne ohlupujú svojimi fóbiami a klamstvami a tých Slovákov, ktorí im vravia na základe faktov pravdu a žiaľ často aj trpkú pravdu.
Iste, pravda často bolí ale, zároveň aj lieči.
Bez liečby, bolestivej liečby, lepšie Slovensko nebude.
Voľby ukážu, aký je stav pacienta menom Slovensko.
Vyhrá lepšie Slovensko, alebo Slovensko choré nenávisťou?
Pravdu o sebe uvidíme čoskoro...