V Biblii sa píše: A obaja, Adam i žena jeho, boli nahí a neostýchali sa navzájom.
Občas v najkrajších momentoch, vie byť Biblia neuveriteľne stručná. Snáď je to spôsobené, len tou časovou vzdialenosťou. Musel to byť nádherný čas nevinnosti. Všade rajská pohoda, nič nerušilo náladu krásy Raja. Plno nádherných priateľských zvierat, vtákov, chutných stromov, úžasných kvetov, počasie ako v Raji, teplota stvorená pre nahotu. A tak sa Rajom nahý Adam a jeho žena, prechádzali v objatí opojení krásou a vôňami a mohli si oči vyočiť. Bolo im radostne na duši a určite sa dlho zhovárali o zázračnom svete, ktorý im Boh prichystal do úplnej dokonalosti. Nahí spolu zaspávali, nahí spolu vstávali a mali pred sebou celú večnosť, veď boli stvorení k nesmrtelnosti. Zdalo by sa, že nemohlo byť väčšieho šťastia, ako zažívali Adam a jeho žena. A predsa je tu veľký otáznik. Vševediaci Boh predsa musel tušiť, že ak stvoril človeka podľa obrazu svojho, bude človeka lákať poznanie. Neprichádza Boh, ale plazí sa na scénu známy had, ktorý bol lstivejší, ako ostatné zvieratá a prehovoril k žene: Či naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť nijakého rajského stromu? A žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov môžme jesť, ale z ovocia stromu ktorý je v strede raja, nám Pán zakázal: Nejedzte z neho ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli. Tu povedal had žene: Práve nezomriete, naopak, Boh vie že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, poznajúci dobro a zlo.
Had na to išiel naozaj rafinovane. Oslovil ženu a nie Adama, vedel, že ak presvedčí ju, ona to s Adamom zmákne raz dva. Eva bola naozaj najodvážnejšia žena v dejinách ľudstva, veď v stávke bol život alebo smrť. A mohla si vybrať nekonečný život v raji, alebo Bohom sľúbenú smrť. Poslušný Adam by to nedokázal, darmo mal dar pomenovania vecí. Určite sa Eve chvela ruka a búšilo srdce, keď sa načahovala za jablkom, musela byť v tom momente neodolateľná a keď videla že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z ovocia jeho a jedla, dala aj mužovi svojmu, čo bol s ňou, a on s ňou jedol...
Boh premeškal ten božský úkaz prvého milovania na modrej planéte a pritom to musel byť pohľad pre bohov, nič krajšie dovtedy raj určite nezažil. Milovanie spojené s poznaním slasti a zázračna spojenia, keď opäť boli muž a žena jedno telo a jedna duša. Keď raj bol zrazu v nich a cez ich milovanie dostával zmysel a pokračovanie. Keď boli skoro na dotyk smrti z rozkoše a tak hrozba smrťou sa zdala malichernou. Neviem, kde sa vtedy flákal Boh, lebo by videl na vlastné oči, že jednoducho tej žene sa nedalo odolať veď voňala, vyžarovala, priťahovala láskou Adama a bola tak očarujúca a divá po milovaní...
Dodnes nechápem, prečo sa najkrašie a najčistejšie prvé milovanie nazýva hriechom, veď by bolo hriechom, ak by bol Adam odolal. Jedno je isté Boh bol vo svojej ješitnosti hrozne ranený. Aj keď sa vyzúril hlavne na hadovi, príliš skvelú budúcnoť Adamovi a jeho žene nesľúbil, ale svoj sľub o smrti nesplnil...
A Biblia ďalej píše:
A nazval Adam ženu svoju menom Eva (život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
Nuž tak, mali by sme ďakovať každý deň našej odvážnej milej praprababičke Eve, veď bez nej by nebolo života, v tom mal pravdu zase Adam. Darmo, muži vedia veci občas pomenovať, ženy dávajú zase životu zmysel. Tak je to vo svete zadelené už od vyhania z Raja...
Poďakovanie...
Denne musíme ďakovať praprababičke Eve, ktorá nám svet tak oživila.
Tá statočná a krásna žena, to fakt nemala ľahké od prvého momentu. Veď nemala matku, s ktorou by si mohla ľahnúť do postele, matku ktorá by ju mohla objať a poradiť jej v okamihu, keď pocítila vo svojom tele nový život. Dúfam, že aspoň Adam nebol blbec a prejavoval jej veĺkú lásku. Iste ho prekvapilo, ako sa jeho žene naplnili prsia a určite tým bol nadčený. Musela byť krásna v odeve aj bez. Musela byť riadne zmätená, keď z mesiaca na mesiac jej narastalo brucho a netušila, že to bude trvať iba deväť mesiacov a v ušiach jej ešte zneli slová Boha:
Veľmi rozmnožím strasti tvoje a tehotenstvá, v bolesti deti budeš rodiť a hoci po mužovi túžiť budeš, on nad tebou vládnuť bude.
Bože, pravdepodobne by ťa nikdy nezobrali dnes do žiadnej tehotenskej poradne a všetky feministky pri tých slovách dodnes šalejú. Jedno je isté Eva to s Božou a Adamovou pomocou zvládla. Porodila Kaina. Bola unavená a nekonečne šťastná. Tá bolesť stála za to a našťastie vtedy nemohla ani tušiť, že porodila budúceho bratovraha. Jej prvé slová boli:
Obdržala som človeka pomocou Pánovou.
A opäť porodila - jeho brata, Ábela. Ábel bol pastierom oviec, Kain však roľníkom.
Biblia nič nepíše o detstve prvých bratov. Ako by Kain a Ábel nemali detstvo. Rovno prichádza k príbehu brato vraždy.
I stalo sa, že po mnohých dňoch priniesol Kain obetu Pánovi z poľných plodín. / I Ábel obetoval podobne, a to z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. / Na Kaina a na jeho obetu nepohliadol./ A Kain sa veľmi rozhnevala tvár mu sklesla. / I riekol Pán Kainovi: Prečo sa hneváš a prečo tvár tvoja sklesla? / Či nie je to takto: Ak dobre robíš, môžeš sa vystrieť, ak však nedobre robíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?
Problém nebol len v obete. Problém ležal v hlbšie. Trpel Kain Oidipovským komplexom? Chudák o ničom takom nemohol tušiť, veď náš sused z Viedne Zigmund Freud sa tam určite ani náhodou nemotal. Freud snáď mohol zabrániť najhoršiemu, určite pri pohľade na Evu by vedel nájsť iterpretáciu. Kaina nie. Kain bol oprávnene zmätený, určite každý deň makal na poli, ako blázon, len aby sa Bohu zapáčil, aby priniesol rodičom jedlo. Bol muž a široko aj ďaleko bola jedinou ženou, jeho matka. Každý deň videl, ako sa Eva túli k Adamovi, ako ho nežne hladí vo vlasoch, po krku, ako ho bozkáva po celom tele a ako Adam radostne opätuje jej bozky a pohladenia. Videl, ako sa spolu kúpu, ako sa navzájom kŕmia jedlom čo im priniesol. Videl ich šťastie aj vášnivé milovanie. Na jednej strane mal pocit, že otec matke ubližuje, veď keď dlhšie do nej vchádzal, matka kričala a Kain nemohol tušiť, že ide o rozkoš a nie bolesť. Kaina ešte viac miatlo, že aj on túžil po milovaní s matkou. Odvracal tvár a zvieral v ruke svoje prirodzenie. Nenávidel seba a nenávidel Adama. Nemal to komu povedať. Boha sa bál, brat nejavil záujem a okrem toho bol mladší. Povedať o tom matke ho nenapadlo a otec neprichádzal do úvahy. Okrem toho mal pocit, že matka vie čítať jeho myšlienky, čo už bolo úplne šialené. Brat mohol zaspávať v kruhu tepla oviec a on musel spávať na poli vo vetre a daždi. Okrem toho všetkého mal od detstva pocit, že matka miluje viac mladšieho Ábela, lebo si už nepamätal, že aj on pil z tých krásných prsníkov praprababičky.
Darmo Boh varoval Kaina pred jeho vlastnými myšlienkami. Myšlienky boli aj nástojčivejšie aj silnejšie.
A tak Kain povedal Ábelovi, bratovi svojmu: Vyjdime si von! A keď boli na poli, napadol Kain brata svojho a zabil ho. / Vtedy riekol Pán Kainovi: Kde je brat tvoj Ábel? Ten však odvetil: Neviem. Či som strážcom svojho brata?
Je až neuveriteľné, že to Kain chcel pred Bohom zatĺcť. Dokonca je v tom kus irónie voči Bohu. Kain musel byť úplne na dne, ak dokázal odporovať Bohu v tak zásadnej otázke života a smrti.
I riekol on: Čo si to urobil? Hlas krvi brata tvojho hlasno volá ku mne zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv brata tvojho z rúk tvojich! / Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi / Vtedy povedal Kain Panovi: Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. / Hĺa, ty ma dnes odháňaš od zeme a pred tvárou tvojou budem sa skrývať, nestály a túlavý budem na zemi. A stane sa, že ktokoľvek ma nájde, zabije ma.
Kain túžil po smrti. Túžil po opakovanej smrti, vedel že zabil brata, vedel že sa nemôže už vrátiť domov. Vedel, že všetko čo miloval stratil. Vedel, že spôsobil nepredstavitelnú bolesť matke aj otcovi. On prvorodený to tak strašne posral. Je to úplne šialené. On splodený nakrajším prvým milovaním sa stal vrahom. Boh ale vybral pre Kaina trest najťažší, život v biede, výčitkách a bez domova. Lebo sa píše:
Pán mu však riekol: Nie tak! Lebo každý, kto Kaina zabije, sedem ráz pomstu si odnesie! Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nikdo nezabil, kto ho nájde. / A Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu.
Do krajiny Nod odisiel aj Kain. Biblia nic nepise o zufalstve Adama a Evy. Nic ani slovo. Akoby tu tragediu chcela zamlcat. Vlastne je to nepopisatelne. Co bolo vyhnanie z raja oproti strate oboch deti. Bolo to sialene. Nic, iba krv v obili. Stopy zapasu a vrazdy. Ak trpel Adam samotou v raji tak prazdnota, ktora ich zasiahla oboch teraz bola do neba volajuca. Boh neodpovedal, nemohol vysvetlit nevysvetlitelne. Bolo len na Eve a Adamovi aby spoznali, ze prave sialena bratovrazda im otvara dvere k ludskosti, slobode, zodpovednosti za vlastne ja, kde telesnost a pudy nemaju prevladnut nad duchovnom.Tisíce otázok o charaktere dobra a zla. Sialeny zaciatok cesty. Cesty ktora je zmyslom sama o sebe a predsa svoje naplnenie ma v potomkoch praprababicky.
Nasa statocna praprababicka dlho odolavala predstave, ze by mala byt opat matkou. Prezila tisice dni a noci jedinej otazky o zmysle zivota Tisice dni a noci v boji o prezitie. Navrat do raja bol nemozny, ohnive mece cherubov strazili strom zivota. A na poli sa rodilo trnie a bodliacie a polnych bilin bolo malo. Nic len pot, slzy a krv, ktoru stale videla ako vola k Bohu. Prach si a v prach sa obratis znelo stale v usiach Adama Evy. A predsa len tu bolo nieco silnejsie. Laska, ktora nebola len slovom. Laska Adama a Evy, ktora v tom bezutesnom svete rastla zo dna na den. Tisice dni a noci neboli praprarodicia jednym telom, ale ich dusa bola spojena a prehriata laskou. A mal Adam129 rokov, ked mu raz vecer povedala Eva, pod moj mily a milujme sa, chcem mat s tebou dieta, nase dieta. Po tolkych rokoch odriekania bol Adam urcite v rozpakoch, uz neveril sebe a pochyboval o bozskej pomoci. Opat to bolo v rukach nasej statocnej praprababicky. To milovanie bolo naozaj vykupenim a prejavom najhlbsej lasky. Bolo to bozske milovanie. Cista laska muza a zeny. Milovanie za Bozej pritomnosti. Nic viac a nic menej. A tak na Adamove 130 narodeniny sa im narodil syn, s velkym S, lebo v Biblii sa pise: Adam poznal opat svoju zenu, a ona porodila Syna a dala mu meno Set, hovoriac: Ved Boh mi nahradil ineho potomka namiesto Abela, ktoreho zabil Kain. / Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa zacalo vzyvat meno Panovo.
No a potom sa nasa praprababicka rozrodila nesmierne a v rychlom slede. A urcite sa k nej este vratime, ved bola prva zena, co osobne videla Boha a co dokonca prestupila bozske prikazanie a vdaka nej si dodnes kladieme otazky o pavahe dobra a zla.
Raz tazsie a obcas lahsie otazky.
Urcite sa da najznamejsi pribeh rozpravat na tisic sposobov. Znovu a znovu. A urcite Eva nemohla tusit co vsetko sa bude diat neskor na zemi a na nebi. Nemohla tusit obklopena tou spustou deti ze jedine Set bude nadejov. Alebo to uz vedela? Dokonca nevieme nic o jej smrti. Biblia pise len o smrti Adama, ktory sa dozil 930 rokov. Nesmrtelnost Evy pokracovala iba v Setovi ktoremu ako 105 rocnemu sa narodil Enos. Enosovi v 90 Kainan a jemu Malaleei v 70 mal Jareda. 162 rocnemu Jaredovi sa narodil Henoch co bol vyznamny bohabojny muz, ved jeho prveho nenechal Boh zomriet, ale ho vzal k sebe a okrem toho uz na zemi chodil s Bohom. Henoch bol zaroven otcom najdlhsie zijuceho muza na zemi Matuzalema, ktory sa dozil 969 rokov a ktoremu sa v 187 roku zivota narodilLamech a ten mal 182 rokov ked sa mu narodil hrdina dalsieho pribehu ludstva v hladani a nachadzani Boha a seba sameho Noe.
Ked mal Lamech 182 rokov narodil sa mu syn / a dal mu meno Noe, hovoriac: Tento nas potesi pri nasej robote a namahach pre zem, ktoru Pan preklial.
Lamech vie ze Noe bude muzom buducnosti.
Po Noemovom narodeni Lamech zil 595 rokov a narodili sa mu synovia a dcery / vsetkych Lamechovych dni bolo 777 rokov a potom zomrel / Ked mal Noe 500 rokov narodili sa mu Sem, Cham a Jafet.
Su to sugestivne cisla. Mat v 500 rokoch trojicky nie je len tak, ale neslo o nic mensie ako prezit potopu sveta.
Treba otvorene povadat, ze Boh bol sklamany z toho, ako sa ludia spravali na planete zem. Boh olutoval ze stvoril na zemi cloveka, mal lutost v srdci. Srdce cloveka bolo ustavicne naklonene ku zlu. Aspon podla Boha. Boh musel modru planetu vidiet, ako dokument uplneho rozvratu, straty akychkolvek hodnot, cas bludenia, bratrovrazd, nasilia, nepravosti, hriechu.
Synom bozim dcery ludi svojou krasou uplne poplietli hlavu a V Biblii sa pise:
Avsak ked sa zacali ludia na povrchu zeme mnozit a ked sa im narodili dcery, / synovia Bozi videli, ze dcery ludi su pekne, i brali si z nich za zeny, kolko len chceli.
Pravdepodobne ani vzor monogamneho vztahu praprababicky Evy a Adama ani napominania Bozie nezabranili mnohozenstvu a skoro cela planeta zem sa oddavala sexu dnom i nocou. Pripojili sa este aj obry. A tak sa na palnete zem sulozilo obor neobor, synovia bozi a aj ludia a vsetko pre tu sialenu krasu zien. Sex takeho celoplanetarneho rozsahu uz svet asi nezazije, predsa len tych obrov niet aj ked je internet. Boh sa na na Zem uz nemohol ani pozerat, skoro nikde nebolo milovanie plne lasky nasej praprababicky. Evy a Adama.
Tu riekol Pan: Duch moj neostane nadlho v ludoch /pre ich pobludenie/, su len telom. Ich dni bude len 120.
A hotovo. Koniec dlhovekosti. Len tak.
O potope sveta, ktora trvala omnoho dlhsie ako dva dni.
V Biblii sa pise: Noe bol najspravodlivejsi a najbezuhonnejsi muz medzi svojimi rovesnikmi. Noe viedol bohumily zivot.
Spravodlivost, bezuhonnost a bohumilost. Ako malo stacilo byt vyvolenym k zachrane zivota na planete zem. Samozrejme je tam aj slovo naj a potom krasne slovo bohumily. Byt bohumilym v tom case nebola ziadna sranda. Jednak sa drviva vacsina ludi bohumilo nespravala a zaroven neexistovali pisane pravidla, neexistovalo desatoro, iba srdce otvorene dobru a laske u muza menom Noe. Srdcia vacsiny ludi boli podla Boha naklonene zlu a nenavisti.
/ Noemovi narodili sa traja synovia: Sem, Cham, a Jafet./ Pred Bohom vsak zem bola skazena, zem bola plna neresti. / I videl Boh, ze zem je velmi skazena, lebo vsetko ludstvo bludilo na svojej ceste. / Tu riekol Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec vsetkemu, co ma telo, lebo zem je naplnena jeho nepravostou a ja ho znicim aj so zemou. /
Boh to myslel vazne. Naozaj neslo o malickost. Islo o zachranu duchovnej podstaty cloveka pre buducnost. Islo o zachranu zivota na zemi. Islo o zachranu lasky. Islo o zachranu viery v jedneho Boha. Islo o zachranu cesty. Este ze sa nasiel bohumily Noe...
Vsade len voda obloha dazd presvietena nekonecnym nozstvom bleskov. Zvierata museli byt v riadnom soku a vystrasene. Noemu aj celej jeho rodine tiez vsetko urcite nebolo jedno.Aj ked Noe vedel, ze dazd bude trvat iba 40 dni, nemal to urcite jednoduche. Musel sa vsak uz usmievat nad posmeskami susedov co nechapali, ako moze clovek stavat korab na susi daleko od brehov mora.. V case stavby korabu ho iste povazovali za naprosteho blazna. Niekedy tie najvacsie blaznovstva v ociach vacsiny su jedinym spravnym riesenim. Jedno je iste Boh tentokrat nic neprenechal nahode. Podrobne nadiktoval Noemu nielen parametre archy od materialu po projekt, ale aj urcil presne pocty zvierat, ktore mala prva domaca plavajuca zoologicka zahrada viest. Nie je mi jasne, ktore zvierata povazoval Boh za ciste a ktore za neciste. Nechapem ako dokazal Noe splasit napriklad sedem samcov ladovych medvedov a rovnaky pocet samic, pripadne kde zohnal aj usiakov, kondorov a podobne, ale da sa usudit, ze s Bozou pomocou nic nebolo nemozne. Pravdepodobne to uzasne safari budoval Noe dlho a na velku radost vsetkych deti Noemovej rodiny. Muselo to byt vycerpavajuce a predsa nadherne.
Noe znamena v preklade pokoj. Alebo ten co prinasa pokoj, potechu a radost. V casoch nepokoja presiaknuteho bezboznostou, nepokojnych casoch bludenia ludi zenucich sa za zazitkami tela a nie ducha mudry a pokojny muz Noe miloval svoju rodinu a Boha. A to nas zachranilo. Zachranil nas Noe.
Opat to bola vlastne laska, laska plna pokoja, potechy, pokory a radosti. Ked stary pan Noe chodil na vecernych prechadzkach s Bohom, urcite to museli byt krasne rozhovory o zmysle zivota. V tom velkom tichu noci bolo pocut pokojne hlboke hlasy harmonie. Mozno to bol aj spev. A rano za spevu vtakov to bola uz simfonia. Oda na radost a na zivot. A cez den more prace. Prace, ktora mala zmysel aj ked sa zdala pre bludiacich nezmyselnou.
A v Biblii sa pise: - Potom riekol Pan Noemovi: Vojdi ty a cela tvoja rodina do koraba, lebo len teba som videl spravodliveho medzi pokolenim. / Zo vsetkych cistych zvierat vezmi po sedem samcov a samiciek, zo zvierat co su neciste, po dvoch, samca a samicku. I z nebeskeho vtactva vezmi po sedem samcov a samiciek, aby sa zachovalo na zive sema na celej zemi. / Lebo uz len sedem dni - a potom dam prsat na zem za styridsat dni a styridsat noci a vyhubim na povrchu zeme vsetky bytosti, ktore som ucinil. / I urobil Noe vsetko tak, ako mu rozkazal Pan.
Muselo to byt zvlastnych sedem dni zaciatku a konca jednej epochy ludstva. Noe a cela jeho rodina nastahovana s mnozstvom zvierat v obrovskej poschodovej a predsa tesnej arche na susi a vonku pulzoval zivot na svojich slepych cestach bludenia. Nik mimo archy nechcel pochopit co sa deje. Zvuk bubnov, pistal a tanec vsade okolo korabu pripominal obrovsky fest, alebo giganticku street party. Obrovske mnozstvo nadhernych zien roznej farby pleti, spotene rozkosou a tancom oslavovalo den a noc spolu s muzmi a obrami. Na modrej oblohe okrem vtakov nebolo jedneho mracka, len rozpalujuce slnko. Extaza sa stupnovala. Dalsie a dalsie bubny, dalsi a dalsi muzi a zeny strhnuti rytmom, ktory silnel a zaplavoval celu planetu. Zvuk bubnov a vybracie boli coraz ohlusujucejsie a prinasali obrovsku extazu. Bez zaciatku a konca. Sedem dni vytrzenia, tanca bez spanku. Ako by ani neexistovala unava, lebo aj unava sa stavala extazou.Vsetci ako by chceli zabudnut na nasilie, vrazdy, zlobu, nenavist, prazdnotu, klamstva, falos, jesitnost, ktora zaplavovala planetu. Vsetci ako by chceli ohlusit bolestivu prazdnotu srdca v korom nebolo miesta pre Boha ani pre najblizsich, snad este tak pre ine modly a bozikov. Prababicka Eva by zaplakala. Sedem dni pred zaciatkom konca jedneho sveta.
Pise sa: Noe mal 600 rokov, ked bola potopa na zemi. / A vosiel Noe a s nim i jeho synovia, jeho zena a zeny jeho synov pred zátopou vody do koraba. / Aj z cistych zvierat, ako i necistych, z vtáctva a zo vsetkeho co sa hybe na zemi, / voslo po dvoch, samec a samica, do koraba s Noem, ako mu prikazal Pan.
Po siedmych dnoch privalili sa potopne vody na zem. / V seststom roku Noemoveho zivota, druheho mesiaca, sedemnasteho dna toho mesiaca, vyvalili sa vsetky pramene velkej hlbociny a nebeske struhy sa roztvorili. / A na zemi prsalo za styridsat dni a styridsat noci. / V ten isty den vosiel do koraba Noe, jeho synovia: Sem, Cham, a Jafet, jeho zena a zeny jeho synov s nimi. / Tito a vsetky zvierata podla svojho druhu a vsetky plazy, plaziace sa po zemi, podla svojho druhu a vsetko vtactvo podla svojho druhu - vsetky operence a okridlence, / vosli k Noemovi do koraba po pare z kazdeho tela, v ktorom bol dych zivota. A co voslo, bol to samec a samica z kazdeho zivocicha, ako mu to prikazal Boh. A Pan Noema zavrel z vonku.
Fascinujuce je, ze sa udava presny datum. Sedemnasteho. A priam neuveritelne, ze Boh osobne zatvara dvere na Arche. Je v tom hlboky zmysel, ktory dodnes zostava tajomstvom. Mozno Pan chcel mat istotu, ze vsetko bude tak ako naplanoval. Mozno cakal do poslednej minuty, ze sa este najde par spravodlivych, ludi co pochopia zmysel archy a zivota. Nevieme. Velke dvere na arche Boh zabuchol. Mozno nastala aj chvilka ticha, velka chvika ticha a vsetky oci na zemi sa otocili smerom k arche. V dialke mozno zahrmelo. Bol koniec jednej epochy ludstva. Modru palnetu zastrel dazd. V kazdej kvapke bol pritomny nekonecny smutok toho okamihu. Ved voda mala zaplavit nielen planetu ale navzdy aj prvotny raj.
I nastala styridsatdenna potopa na zemi. Vody pribudali a vyzdvihli korab zo zeme do vysky. / Vody velmi stupali a zaplavili vsetko na povrchu zeme, korab vsak plaval na vodach.
A vody vzrastali nad zemou, takze zaliali i vsetky vysoke hory, ktore su pod sirim nebom. Voda prevysovala o 15 laktov hory, ktore prekryvala. / I zahynulo kazde telo, ktore sa pohybovalo na zemi: vtactvo, dobytok, zver, plazy, plaziace sa po zemi, aj vsetci ludia. / vsetko, co malo v nozdrach dych zivota, vsetko co zilo na suchu zahynulo. / Zahubil vsetky bytosti, co boli na zemi: ludi ako aj dobytok a plazy, ako i nebeske vtactvo, a vyhubene boli zo zeme. A zostal iba Noe a to, co bolo s nim v korabe. / A vody ovladali zem este za 150 dni.
Tu spomenul si Boh...
pise sa v Biblii. Snad je naozaj mozne, ze aj Boh zabudol na archu Noemovu. Bohumily Noe vsak mal vieru v srdci a po 40 dnoch hned vypustil krkavca. Musel to byt nadherny den ved po 40 dnoch prestalo prsat, fukal vietor a svietilo slnko. Krkavec odlietal a prilietal. Zeme este nebolo. Potom pokus opakoval s holubicou. Nie je mi jasne ci uz vtedy archa pristala na vrchu hory Ararat ale aj tak sa pise:
A kedze holubica nenasla miesto, kde by jej noha odpocinula, vratila sa naspat k nemu do koraba, lebo vody boli este na povrchu celej zeme. On vystrel svoju ruku, chytil ju a vzal k sebe do koraba. / Potom pockal dalsich sedem dni a znovu vypustil holubicu z koraba. / A holubica priletela k nemu len podvecer, a hla, v zobaku mala cerstvu olivovu ratolest! / Tu poznal Noe ze vody zo zeme zmizli.
Kazdy clovek by sa uz vyrutil z korabu a chcel by vidiet na vlasten oci co sa deje. Noe nadovsetko doveroval boziemu slovu a tak cakal.
Pise sa: Cakal vsak este dalsich sedem dni a zase vypustil holubicu a ta sa k nemu nevratila..
V sestoprvom roku teda, prveho mesiaca, prveho dna toho mesiaca vyschli vody na zemi. / I odstranil Noe strechu koraba, aby videl, a hla, zemsky povrch bol suchy. Druheho mesiaca, dvadsiatehosiedmeho dna mesiaca bola zem sucha.
Biblia pise: Vtedy riekol Boh Noemovi takto: / Vyjdi z koraba a s tebou tvoja zena, tvoji synovia a zeny tvojich synov! / A vyved vsetky druhy zivocistva, ktore je s tebou: vtactvo, dobytok a vsetky plazy, plaziace sa sa po zemi, aby sa pohybovali na zemi a aby sa mnozili a naplnali zem. / Vysiel teda Noe a s nim jeho synovia, jeho zena a zeny jeho synov, / vsetka zver, vsetky plazy a vsetko vtactvo co sa len pohybuje na zemi podla svojich druhov, vyslo z koraba von. / Potom vsak Noe vystavil oltar a vzal zo vsetkeho cisteho dobytka a zo vsetkych cistych vtakov a obetoval na otari zertvu. I zavonal Pan prijemnu vonu a riekol si: Uz nikdy viac nepreklajem zem kvoli clovekovi, lebo zmyslanie ludskeho srdca je od mladosti zle. Preto uz nikdy nevyhubim vsetko zive, ako som to urobil. / Kym potrva zem, nikdy neprestane sejba a zatva, chladno a teplo, leto a zima, noc a den.
Casto sa pise, ze Boh je netelesny co je aj urcite pravda. Na druhej strane obcas prekvapi gurmanstvo Boha. Ved skvela vona peceneho masa Boha evidentne dobre naladila. Opat si asi premietol cely film ludstva od vyhnania z raja po potopu. Opat videl hada, ako sepka do ucha prababicke Eve do ucha lichotky. Opet videl,. ako do jablka poznania dobra a zla zahrizla Eva aj Adam. Naozaj to bol cas mladosti ludstva, od vyhnania z raja az po rachotiace zatvorenie brany na arche Noemovej. Cas mladosti, pochabosti.
A Bohu bohumily Noe hned po opusteny archy postavil oltar a obetoval. Na pociatku je bohosluzba. Na pociatku je pokora Noeho, muza velkeho srdca plneho lasky k Bohu, vlastnej rodine, k zvieratam.
Bozia zmluva s ludstvom po potope svete. -
Potom pozehnal Pan Noema a jeho synov hovoriac im:
Plodte a mnozste sa a naplnte zem!
Nech maju pred vami strach
a obavu vsetky zvierata zemske,
vsetko vtactvo nebeske
a vsetko co sa pohybuje na zemi,
vsetky ryby morske davaju sa do ruk vasich.
Vlastne je to aj ekologicka vyzva. Mozno uz vtedy chcel povedat Boh, ze ludstvo nema zodpovednost len za seba, ale aj za vsetko zive na modrej planete.
Vsetko, co sa hybe a zije, bude vam na jedenie,
vsetko vam davam tak, ako bilyny zelene.
Iba maso s krvou, v ktorej je dusa, nesmiete jest.
Avsak krv dusi vasich budem pozadovat
od kazdeho zvierata budem ju pozadovat
a od kazdeho cloveka, nech je to i brat,
pozadovat budem dusu cloveka.
Kto preleje ludsku krv,
skrze cloveka nech je preliata jeho krv,
lebo na obraz Bozi
stvotil som cloveka.
Vy sa vsak plodte a mnozte sa,
rozsirte sa na zemi a naplnte ju!
A Pan hovoril dalej:
Toto bude znakom zmluvy, ktoru uzavieram na vecne casy s vami
a so vsetkymi zivymi bytostami co su s vami.
Obluk svoj umiestnujem v oblakoch,
aby bol na znak zmluvy medzi mnou a zemou!
Ked zastriem zem oblakmi,
a ked sa v oblakoch zjavi moja duha,
vtedy si spomeniem na svoju zmluvu,
ktora je medzi mnou a kazdou zivou bytostou.
Nikdy viac uz nebude vodna potopa, ktora by zahubila vsetky zijuce tvory na zemi.
I riekol Pan Noemovi: Toto je znakom zmluvy, ktoru som uzavrel medzi mnou a medzi vsetkymi zivymi tvormi na zemi.
Nadhera. Boh ponuka ako znak zmluvy duhu. Svetlo a kvapky dazda. Cele spektrum farieb. Obluk ako branu do buducnosti a znakom zaciatku. Duha ma byt ludstvu pripomenutim, ze na neho Boh s laskou stale mysli. Ze uz nikdy neznici zivot na modrej planete. Boh vie vsetko o ludskej podstate a chce len zabranit najhorsiemu, prelievaniu krvy. Chce aby dusa cloveka patrila Bohu. Bohu co stelesnuje lasku. Bohu co stelesnuje dobro. A je tu krv co stelesnuje dusu. Dusu cloveka co pred potopou bludila po zemi. Boh pozna vsetky podoby zla aj dobra. Ved na obaz Bozi stvoril cloveka a este raz si pripomenme: zavonal Pan prijemnu vonu a riekol si: Uz nikdy viac nepreklajem zem kvoli clovekovi, lebo zmyslanie ludskeho srdca je od mladosti zle. Fakt to nemal a nama Boh s ludmi jednoduche. Este ze sa obcas objavi duha a vtedy vieme, ze si opat na nas spomenul, ze si spomenul na zmluvu, ktoru uzavrel s touto krasnou modrou planetou a blaznivym ludstvom, ktore je nepoucitelne...
Skoncili sme s duhou.
Duhou ako znamenim zmluvy.
Duha ma vzdy facinovala, skor ako som vedel, ze je Bozim znamenim. Je ako pohlad na prvy sneh. Ako prvy pohlad na more. V duhe su vsetky farby, zda sa pevna a predsa je tak krehka a krasna a prinasa naozaj vzdy radost. Je akoby opakom blesku. Aj blesky nad krajinou su nadherne, oslnive, ale predsa len z nich obcas ide aj strach. Duha strach nepozna. Duha je fakt tak duchovna zalezitost, ze Boh nic lepsie nemohol vymysliet ako znak zmluvy. Urcite sa uz pacila aj nasej praprababicke, alebo ze by vtedy duhy nebolo? To sa uz nedozvieme. Jedno je iste prvy krat sa duha spomina az po potope sveta. Po tom dlhom dazdi a odriekani musela posobit majestatne. Urcite sa pacila vsetkym ludom aj zvieratam. Iba tam tak stali, hlavu zaklonenu a s ocami upretymi ku krasnej modrej oblohe plnej mrakov a zazraku Duhy s velkym D v tvare U. Urcite boli dojati, tym pohladom.
Dalsia prihoda z Biblie je priam neuveritelna.
Po potope sveta zacat rovno pribehom opilosti je naozaj zvlastne.
Ale je aspon vidiet ze nic ludske, nie je Bohu cudzie.
Stary pan Noe sa vo svojich viac ako 600 rokoch dal na vynohradnictvo. Stal sa z neho vynohradnik a vinar zaroven. Pestovatel a znalec vina. Clovek by si myslel, ze si uz pojde oddychnut a on bohumily sa dal na tak tazku aj ked krasnu pracu. Viem o tom svoje robil som aj vo vinohrade a mam s nim spojenych par skvelych pribehov jednak vlastnych a aj z mojej velkej rodiny.
Jeden je tiez neuveritelny.
Mojho stryka Jozefa Kulhana opitie vo vynohrade dostalo az do vazenia v Jachymove.
Raz za strykom nad ranom v 50 rokoch prislo STB.
STB chodilo zasadne nadranom a iba neohlasene. Neviem ci bol stryko vinar v tom case triezvy, ale po otazke urcite v sekunde vytriezvel v dome na Vysokej, ktory uz nestoji. Otazka totiz znela, ako pomahal svojmu kamaratovi na uteku za hranice. Hranicou sa samozrejme myslel zapad. A otazka v tom case znamenala zaroven aj jasnu odpoved, pomahal. Nebolo podstatne, ze stryko tvrdil, ze kamarat sice u neho spal na Vysokej, a odisiel nevedno kam. ONI vedeli. ONI vedeli zasadne vsetko. ONI vedeli a nepochybovali o strykovej vine. Pomahal na uteku na zapad a patri mu trest - uranove bane v Jachymove. Pointou je, ze strykov kamarat sa po tyzdni prebral konecne z opilosti vo vinohrade v Raci a stryko triezvy v Jachymove. Raca bola samozrejme na Slovensku a Jachymov v Cechach.
Vratme sa vsak k Noemu,aj ked ten pribeh nie je rozpravkovy, ale opilecky a fakt nasleduje rovno po zmluve. Prepisem ho doslovne a potom az pridam par slov.
Synovia Noemovi, ktori vysli z koraba, boli teda traja: Sem, Cham, a Jafet. Cham je otcom Kanaana. /. Tito traja boli Noemovi synovia a z nich rozsirilo sa ludstvo po celej zemi.
A Noe zacal obrabat zem a vysadil vinicu / Ked sa napil vina, opil sa a obnazeny lezal vo svojom stane. / I uvidel Cham otec Kanaanov, nahotu svojho otca a vonku rozpraval to svojim bratom. / Ale Sem a Jafet vzali plast a obaja polozili si ho na ramena a iduc odvrateni, zakryli otcovu nahotu. Ich tvare boli odvratene, takze nevideli otcovu nahotu. / Ked sa Noe prebral z vina, a ked sa dozvedel co mu spravil najmladsi syn povedal:
Prekliaty bud, Kanaan,
stan sa ponizenym sluhom bratov tvojich!
Potom pokracoval:
Nech je pozehnany Pan, Boh Semov,
Kanaan nech je sluhom jeho!
Nech Boh rozvetvi Jafeta,
a nech byva pod stanmi Semovymi,
a Kanaan nech je sluhom jeho!
Noe zil po potope este 350 rokov. / Vsetkych Noemovych dni bolo 950 rokov, potom zomrel.
Fakt je neuveritelne, ze zaciatok odkazu o narodoch sveta nam vravi Noe po tazkej kocovine. Nic slavnostne, normalne priserne rano po kocovine. Chudak Noe, mozno sa stal po prvy krat tak priserne. Musel byt na neho hrozny pohlad. A este k tomu vsetkemu bol stary pan nahy a bezmocne lezal v dosledkoch svojej opilosti. A najmladsi prvorodeny milovany syn vojde do stanu a namiesto toho, aby pomohol otcovi ide za bratmi, a farbisto otcovu kocovinu popisuje. Noemu bolo priserne, v zivote mu asi tak zle nebolo, v zivote sa sam pred sebou necitil tak ponizeny. Musel byt v stave naprosteho zufalstva. Netusil, ze vino moze byt tak zradne a ze ho zradi hlavne vlastny prvorodeny syn uz vobec nie. Podla mna ani neslo tak o nahotu. Zranilo ho, ze mu Cham nepomohol v jeho bezmocnosti, ponizilo .
A teraz preskocim Babylonsku vezu a pomutenie jazykov. Aj tak je tam o tom iba par slov a dodnes Bozi zamer, aby si ludstvo prestalo rozumiet, ked si Boh bol vedomy, ze na pociatku bolo slovo, zostava tajomstvom. Vravi sa o ludskej pyche a tak, ale prilis sa mi to nezda. Nechce sa mi verit, ze samotna stavba veze bola motivom. Boh predsa jasne musel vediet, ze niet takej veze co by siahala az do nebies. Iritovala ho uz len trufalost? Nevieme. Mozno sa skor obaval, ze jedna rec by mohla znamenat iba jednu kulturu a jedno smerovanie ludstva. A v zmluve bola predsa duha a nie sed. Nuz tak A neskor sa vratim aj k Lotovej zene a Sodome a Gomore. Lebo pribeh, o tom, ze staci v meste desat spravodlivych na jeho zachranu je uzasny. A vyjednavanie Abrahama s Bohom je tiez skvele. Preskocime aj smiech Sary, ked sa dopocula, ze ako 100 rocna ma porodit. Aj nadherny pribeh o obetovani prvorodeneho Izaka ked anjel Pana v poslednej chvily ho zachranil. A este kade co. A rovno zacneme Rebekou, lebo ten je paradny. Rebeka je totiz jedna z najmudrejsich a najvtipnejsich zien a okrem toho porodila pravdepodobne indiana:-)
O Rebeke.
Predstavte si, ze je podvecer. Horuci podvecer. Vsetko je vysmadnute. Rebeka Ides s tavami a kamaratkami im dat napit vodu k studni za mestom. Ma na hlave dzban, velky hlineny dzban. Robi to casto a nie je na tom nic zvlastne. V dialke sa neznámy muz modli k Bohu. Okolo neho stoji desat vysmadnutych tiav. Ked naplni dzban vodou a muz skonciac modlitbu ju zbada, bezi oproti ako blazon a povie : Dajze sa mi napit trocha vody z tvojho dzbanu. Odmietnes ho Rebeka? Urcite nie. Zlozi svoj dzban na svoju ruku a da mu napit. Vidi, ze je unaveny a ze nie je miestny. A tak ju napadne, ze aj jeho tavy su smadne. A tak mu povie: Aj tvojim tavam naberiem vody, nech sa dobre napiju...
A uteka v tom podvecernom sparne k studni. Uteka opat s dzbanom a stale je krajsia a krajsia na pozadi zeraveho slnka a neznamy muz ju mlcky pozoruje. Este nevidel tolko krasy naraz. Je to bozie znamenie. Veri, ze je to osudove stretnutie, ktore mu prinesie stastie. Ma biele saty, ktore sa jej lepia na telo a predsa vsetko robi tak prirodzene a s laskou, ze je prekvapena zo zablesku zlateho kovu co muz drzi v rukach. Nechape, ked jej do nosa dava zlaty kruzok vaziaci pol sekela a dalsie dve naramnice tazke desat sekelov na jej nadherne hnede ruky a ramena. Ved urobila najprirodzenejsiu vec na svete, dala pit smadnemu muzovi a jeho zvieratam. Nic viac a nic menej. A on sa jej spyta: Ciaze si ty dcera? Povedz mi! Bude v dome tvoho otca miesto, aby sme tam mohli zostat? Vsetko je to necakane. Neznamy muz. Kruzok v nose. Naramky na jej oslnivych hnedych rukach. Stojaci vzduch. Ale Rebeka sa usmejes, len ako ona vie a odpovie: Som dcera Batuela, syna Melchy, ktora ho porodila Nachorovi. Muz ani nedycha. Ani tavy. Muzovi sa podlamuju kolena. Predkloni sa a muz vidi jej uzasne prsia, bradavky, brucho, stehna a Rebeka ho pohladi po krku a povie: Slamy a krmu mame hojnost i miesta na ubytovanie. To uz muz nezvladol. Padol na kolena. Zaklonil hlavu. A potom sa hlboko uklonil a povedal: Nech je pozehnany Pan, Boh mojho pana mojho, ktory nednal svoju laskavost a vernost od pana mojho. Ved aj mna Pan na tejto ceste viedol k domu pribuzneho mojho pana. Pre zmenu to nezvlada ona. Je nesmierne vzrusena tou chvilou. Citi zazracnost a osudovost stretnutia pri studni. Bezi za matkou. Vlastne skoro poskakuje. Je splasena a udychana, ked to vsetko vravi od zaciatku matke. Je uplne zmenena a stale sama sebou. Ohmatava si ruky, tvar a usmieva sa...
