Ľudia sa tak zvláštne občas vyjadrujú o tom, že na čo nám je takéto referendum, nikomu nechýba, nič nerieši... Akokeby čakali na nejaké revolučné referendum, ktoré zmení celý štát od základov a k lepšiemu. Toto také nie je (aj keď si to občas niektorí myslia). Otázka teda znie, akú zmenu prinesie toto referendum. Odpoveď je podľa mňa vtipná a z mojich úst (čítaj klávesnice) asi aj prekvapujúca: ŽIADNU! A paradoxne to je dôvod, pre ktorý som rozhodnutý sa referenda zúčastniť. Toto referendum nechápem ako masovú revolúciu, skôr ho chápem jednoducho ako prevenciu – zachovať prioritnú dôležitosť tomu, čo si to zaslúži.
Prvú otázku chápem ako zvýraznenie exkluzivity manželského zväzku - muž a žena, ako ideálny stav a priorita v spoločnosti. Odpoviem, áno.
Následne druhá otázka odvracia pozornosť na dieťa. Každé dieťa si zaslúži exkluzivitu. Otázka samozrejme znie, či by mu v iných typoch zväzkov nebolo lepšie ako tam, kde sa práve nachádza. Zodpovedať sa na to určite nedá do všetkých možných dôsledkov. A to je (opäť paradoxne) dôvod, prečo aj tu odpoviem áno. Zdá sa mi to trošku ako experimentovanie, ktoré si tie deti nezaslúžia.
Odpoveď na tretiu otázku je pre mňa úplne najjednoznačnejšia a prekvapuje ma, že to tak nevníma drvivá väčšina Slovákov. Je totiž pravdepodobné, že v budúcnosti bude pre mňa veľmi dôležitá. Ak budem mať pocit, že v tak citlivých oblastiach sa moje dieťa učí v škole úplne somariny, budem môcť si ho nechať doma a vysvetliť mu to sám. Ak ten pocit mať nebudem, tak ho nechám v škole.
Tak toľko asi môj postoj – dúfam, že som nebol príliš intolerantný :-)
A ešte jedna vec... tie prieskumy (z tohto týždňa a zo septembra) si interpretujem kúsok inak ako to robia média, a myslím si, že je veľká šanca na to, aby referendum bolo úspešné. (Ten môj optimizmus ma raz zabije:-)
