Moja pokojná cesta domov pokračovala v trolejbuse, kde som stretol starých priateľov. Uprostred pekného rozhovoru nás prerušil mladý muž kričiac na mňa(s nie úplne najlepšou artikuláciou) cez polku trolejbusu: „Ty čo na mňa pozeráš?! Ty čo si teplý?!“ Zjavne ho dosť vyprovokoval jeden z mojich letmých pohľadov na ľudí v trolejbuse. Samozrejme sa vybral bližšie ku mne(narážajúc do trolejbusových tyčiek), vyriešiť moju nehoráznu drzosť: „Čo na mňa pozeráš? Ty chceš bitku? Chceš si to rozdať? Ja si počkám kedy vystúpiš!“ Našťastie som z toho vyviazol bez fyzického kontaktu(čo by už nemohol povedať ten pán, ktorý nastupoval práve vtedy, keď nervózny muž vystupoval), no stále zamýšľajúc sa nad tou istou otázkou: Prečo potrebuje muž stratiť nad sebou kontrolu?
Na druhý deň, okolo poludnia, na seba krikom upozornila skupina odhadom neplnoletých chalanov a dievčat, keď chlapci naháňali dievčatá, ktoré ich provokovali(so zase nie najlepšou artikuláciou). Kdesi v tom frmole som zazrel nedopitú vodku. Aj tu som sa spýtal jednoducho: Prečo?
Verím, že aj u Vás sa nájdu (aj zaujímavejšie)zážitky tohto typu.
Zdá sa mi, že ten alkohol už akosi príliš akceptujeme. Akoby to bola súčasť našej kultúry, a teda pred ním neutečieme. Akoby to bola jediná možnosť ako sa zabaviť. Akoby tie všetky zážitky, boli pre nás dôležitejšie ako naša ľudská dôstojnosť. Akoby radosť nevedela vyplynúť z niečoho iného ako z poníženia seba. Akoby sme úplne zabudli, že ak sa nebudeme kontrolovať, tak ľahšie niekomu ublížime.
Prečo hľadáme význam tam, kde nie je; a tam, kde je, ho nechceme nájsť?
