Pochod Cirkvi
Objavili sa isté názory, ktoré hovorili o manipulovaní cirkevných predstaviteľov. To, zdalo by sa, vysvetľovalo takú veľkú účasť. Ja osobne som vo svojom okolí nezachytil žiadne manipulovanie, ani som sa nestretol s ľuďmi, ktorí by neboli spokojní, že sa práve nachádzajú na pochode. Práve naopak. Čítal som z ľudských tvárí, že sú veľmi šťastní, že môžu pochodovať z čisto vnútorného presvedčenia. Pochybujem, že by ich motivácia pochodovať za život nebola úprimná.
Ja osobne by som sa pochodu zúčastnil aj keby ho nepodporovala KBS, či iné cirkevné organizácie a som presvedčený, že by tak spravila veľmi veľká časť mojich spolupochodujúcich.
Ochrana života
Zdá sa mi, že posolstvo pochodu sa zúžilo na témy interrupcie a eutanázie. Ja som toto posolstvo chápal omnoho širšie. Chápal som ho ako podporu každého života- teda nie len nenarodeného dieťaťa, ale aj narodeného; podporu mladých, starých, nezamestnaných, chudobných, podpora rodín... Jednoducho všetkého, čo so životom súvisí a robí ho krajším. Chápal som to jednoducho ako oslavu každého života a ako povzbudenie pre všetkých, aby sme sa snažili priblížiť k ideálu šťastného života nás, aj iných.
Podpora rodín
... možno by to niekto nazval tradičná rodina. Ja sa tomu pojmu rád vyhýbam.
Niekomu možno táto téma prišla veľmi agresívna a diskriminačná. Po istých úvahách podľa mňa každý príde na to, že ideálnym priestorom pre vychovávanie dieťaťa- nového života, je rodina- teda mama, otec, súrodenci, starý rodičia, bratranci žijúci vo vzájomných pozitívnych vzťahoch, ktoré sa navzájom podporujú v osobnostnom raste. Pri otvorení očí však prídeme na to, že realita je často trochu iná. Neúplné rodiny, alkoholizmus, nezáujem, karierizmus... Otázkou je, či toto otvorenie očí má viesť k vytváraniu alternatívnych foriem rodiny, či by skôr nemalo viesť k podpore fungujúcich rodín a k motivácií rozpadajúcich sa rodín.
Potraty
Osobne tému potratov vnímam ako veľmi citlivú záležitosť. Žena má v sebe niečo, čo si z akýchkoľvek dôvodov jednoducho neželá. Zdá sa, že jej ostáva len jedno. Veriť, že to nie je život. Ľudia na pochode však tvrdia opak.
Veľmi by ma mrzelo, keby žena, ktorá sa pozerá na pochod, by mala pocit, že 80 000 ľudí jej chce povedať, že je vrahyňa. Skôr by som chcel, aby žena mala viac odvahy bojovať so svojimi predstavami o budúcnosti...
Myslím si, že pochod chcel pozitívne ovplyvňovať všetko, čo akokoľvek súvisí so životom. Nechcel kritizovať, hádzať do jedného vreca, vymenovávať vrahov. Chcel podporovať tých ľudí, ktorým je ťažko, ktorí strácajú hodnotu šťastného života. Chcel jednoducho, aby sme sa nebáli života.
