História Bicykla
Predchodca bicykla a jeho otec
História cyklistiky je vo svojich začiatkoch úzko spätá s vývojom bicykla. História bicykla sa začína v roku 1818, kedy Karl Friedrich Christian Ludwig Freiherr Drais von Sauerbronn prihlásil ako patent svoje riaditeľné bežecké kolo, ktoré vyzeralo ako dnešné „odrážadlo“, a neskôr bol tento predchodca bicykla pomenovaný podľa svojho vynálezcu: "drezina".
Prvý pedálový bicykel
Prvý pedálový bicykel vymyslel v roku 1839 Kirpatrick Macmillan. Na drevené kolesá pridal železné obruče a pridal aj lankovú brzdu.
Velocipéd
Francúzky zámočník Pierre Michaux v roku 1863 vylepšil bicykel tak, že pedále neboli spojené tyčkami, ale ich namontoval na predné koleso – nazval ho velocipéd, čo je latinský výraz znamenajúci „rýchla noha“.
Neskoršie prišiel nápad použiť k pohybu nohy a to pomocou šliapacích kľúk. Drezina mala obe kolesá rovnako veľké a na takých kolesách sa dosahovali malé rýchlosti a ťažko sa pedálovalo. Preto sa priemer predného kolesa zväčšoval až na známe vysoké bicykle.
Tento bicykel nazvali kohútovka, podľa vynálezcov Jozefa a Františka Kohútových, ktorí boli z Česka.
Problémom bicyklov kohútoviek bolo, že zväčšením predného kolesa sa síce dosiahla vyššia rýchlosť, ale bicykle boli príliš vysoké a ľudia na nich padali.
Reťazový bicykel
Následne ale v roku 1869 vymyslel francúzsky hodinár Andre Guilmet bicykel, ktorý už bol na reťazový pohon. Pedále už neboli upevnené na kolese, ale bolo pre ne vymyslené samostatné ozubené koleso, vďaka čomu vznikol prvý reťazový bicykel.
Moderný bicykel
Neskôr v 19. storočí boli vynájdené gumové brzdy, rámy sa začali vyrábať zo železných trubiek a pán Dunlop vymyslel prvé gumové nafukovacie koleso.
História cyklistických pretekov
Prvé cyklistické preteky sa konali 31. mája 1868 v Paríži, v parku St. Cloude na vzdialenosť 1 200 m.
Skutočné prvé cestné preteky sa uskutočnili vo Francúzsku (17. november 1869) na trati medzi Parížom a mestom Rouen, pričom dĺžka pretekov bola 126 km. Pretekov sa zúčastnilo 198 pretekárov. Boli to prvé preteky medzi 2 mestami.
Najslávnejšie etapové preteky - "etapáky".
Medzi najslávnejšie preteky patria Tour de France, Vuelta a Giro d´ Italia. Tieto preteky trvajú niekoľko týždňov a cyklisti na nich prejdú približne 2 500 kilometrov. Delia sa na etapy, preto sa nazývajú etapové preteky. Tieto preteky sa jazdia v rozličných krajinách: Tour de France – najznámejšie a najslávnejšie cyklistické preteky – sa jazdia po celom Francúzsku, Giro d´ Italia po Taliansku a Vuelta po Španielsku.
Najslávnejšie jednodňové preteky
Existujú však aj jednodňové preteky. Z tých sú najslávnejšie Miláno - San Remo, (ktoré sa jazdí už od roku 1907), Okolo Flámska, (od roku 1913), Lutych-Bastogne-Lutych (od roku 1892), alebo Giro di Lombardia (od roku 1905)
Všetky tieto preteky sú známe, no naznámejšie z nich sú preteky Paríž – Roubaix. Prezývajú sa aj Peklo severu, lebo podmienky sú vždy nepriaznivé (blato, dlažobné kocky, šmyky, ...). Jazdí sa po známych úsekoch „pavé“, čo znamená z Francúzštiny dlažobné kocky. Na to, aby jazdec dokázal tieto preteky vyhrať, musí mať dostatočné technické zdatnosti na bicykli. V roku 2018 ho vyhral aj Peter Sagan, namiesto medaily víťaz dostane dlažobnú kocku.
História Tour de France
Tour de France sa jazdí od roku 1903. Preteky založil v roku 1903 šéfredaktor časopisu L´Auto. Obálka časopisu mala žltú farbu a preto víťaz pretekov vždy dostane žltý dres.
Pravidlá prvého ročníka boli prísne. Pretekári jazdili aj v noci a spávali na tráve pri cestách. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov. To je ešte viac ako cesta z Bratislavy do Košíc. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom fanúšikovia aj nečestne tým, že škodili súperom – sypali im na cestu klince.
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý – mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť.
Napríklad víťaz prvých pretekov – Maurice Garin bol v druhom ročníku diskvalifikovaný, lebo sa zistilo, že časť pretekov cestoval vlakom.
V roku 1926 boli najdlhšie a najťažšie preteky v celej histórii - 5745 kilometrov. Naplánovaná trať sa tiahla pozdĺž francúzskych hraníc.
Najťažšia etapa v histórii TdF trvala 17 hodín, začala sa o polnoci.
Tímová taktika
Na závodoch dnes jazdia cyklistické tímy, v ktorých majú jazdci rozličné úlohy. Jazdci v tíme si pred pretekmi rozdelia úlohy – nazýva sa to tímová taktika. Tímovou taktikou je napríklad jazdenie vo vláčiku a príprava šprintu pre šprintéra.
Cyklistický vláčik
Cyklistický vláčik používajú cyklisti aby šetrili energiu, a túto taktiku odpozerali od vtákov. Znižuje sa vďaka tomu odpor vzduchu, čiže sa im ľahšie šliape do pedálov, keď idú proti vetru.
Keď sa cyklisti schovajú za seba, prvý pretekár rozráža najviac vzduchu míňa tak najviac energie, druhý pretekár musí rozrážať menej vzduchu, a tak míňa menej energie, a tak ďalej až po posledného pretekára, ktorý rozráža najmenej vzduchu, a šetrí tak najviac energie.
Taktika šprintérov
Aj šprintéri sa spoliehajú na tímových kolegov, ktorí sa pre neho snažia vytvárať vzduchový tunel, a priviesť ho do cieľovej roviny (Video 1 a Video 2)
Zhrnutie
Vývoj bicykla trval vyše 100 rokov
Najslávnejšie etapové preteky sú Tour de France – jazdia sa vyše 100 rokov
Najslávnejšie jednodňové preteky sa volajú Paríž – Roubaix – majú vyše 100 rokov
Najlepší slovenský pretekár sa volá Peter Sagan a má 38 rokov 😊.
Zdroje:
Macek, Tomáš; Příběhy Staré dámy, Prostor 2015
Sidwells, Chris; Bicykle a cyklistika, Slovart 2004
Černý Jiří; Závod míru, Olympia 1987
https://cyclehistory.wordpress.com
https://kolemkola.cz/historie-cyklistiky.html
https://en.wikipedia.org
