1. .úroky od .roland farkaš | 11. november 2009 18:04
nikde, ani v "renomovaných" ekonomických denníkoch nie je možné zistiť za koľko (úrok) si štát na tých 30 rokov požičal ...viete to zistiť ?
Musím povedať, že ani ja som sa nedostal k odpovedi, že za koľko si požičiava štát. Preto som začal googlovať a hľadať informácie. Po prvé treba povedať, že štát si nepožičiava nič. Pre financujúce banky je protistranou koncesionár, t.j. firma/firmy, ktoré realizujú výstavbu a následne 30 ročnú prevádzku. Čiže úroková sadzba medzi súkromnými subjektmi na jednej strane bankami a na druhej strane koncesionárom, nás nemusí zaujímať, lebo to nie je z našich daní a kto si robí čo so svojimi peniazmi je jeho súkromná vec. Ale ak chceme vedieť, kto koľko z projektu „ryžuje", je dobre si to ozrejmiť. Samotnú úrokovú sadzbu treba rozdeliť na 2 časti. Na časť, z ktorej „ryžujú" financujúce subjekty a sadzbu, ktorú platí štát. Ich rozdielom zistíme, koľko „ryžuje" koncesionár (hoci koncesionár čiastočne aj financuje projekt).
Podľa aj tohto článku sa dozvedáme nasledujúce informácie:
Kto financuje PPP „R1" ? :
„Koncesionár poskytol 149 miliónov eur. Zvyšok Európska banka pre obnovu a rozvoj a 12 komerčných bánk. Medzi nimi Dexia, UniCredit Bank, Erstebank, BNP Paribas či ING."
Koľko zarábajú (akou úrokovou sadzbou) participujúce banky?:
„Základný úrok je 4,2 percenta a marža bánk 3,25 percenta." Takže banky zarábajú 7,45% p.a. z investovaných peňazí. Čiže štát umožnil bezpečne zainvestovať bankám pri 7,45% úroku.
Aký úrok poskytne participujúca banka Slovenská sporiteľňa (Erstebank) prip. UniCreditBank bežnému občanovi pri vklade?
Dňa 28.12.2009 je to 3% prip. 3,2% na termínovanom vklade s 3.ročnou viazanosťou. Ale priemerná nákladová úroková sadzba pre banky je nižšia, lebo vkladatelia vkladajú väčšinou svoje vklady na kratšiu dobu.
Ako by sa odrazilo financovanie PPP „R1" cez 2.pilier dôch. sporenia pre daných sporiteľov?
Ak vychádzame z toho, že priemerné zhodnotenie konzervatívnych fondov v 2.pilieri dosiahlo v roku 2005: 2,87%; 2006= 3,5%; 2007= 4,13%; 2008= 2,81% a v roku 2009= 1,56%, tak jednoznačná odpoveď je, že participácia DSS by pozitívne ovplyvnila dôchodky sporiteľov. Veď úrok 7,5% p.a. je oproti doterajšiemu zhodnoteniu ako nedosiahnuteľná méta.
Aké sú stavebné náklady, ak by štát chcel teraz stavať za peniaze zo št. rozpočtu?
„Stavebné náklady by mali predstavovať 915 mil. eur". Hoci aj tu by sme mohli namietať, či to nie je nadhodnotená suma, ale pre tento príspevok na blogu berieme do úvahy, že nie.
Koľko peňazí poskytli samotné banky?: Logicky vyplýva, že stavebné náklady mínus prostriedky koncesionára = 915 mil.€ -149 mil.€ = 766 mil.€.
Koľko by stál PPP projekt „R1", ak by štát hneď pri podpise zmluvy resp. pri odovzdaní diela do užívania vyplatil celú čiastku, aby nemusel splácať istinu plus úroky? 1,757 miliardy eur za 100% dostupnosť podľa ponuky. Už tu vidíme rozdiel nevýhodnosti o (1757 mil.€ - 915 mil.€) 842 mil.€, t.j. o 92% vyššie náklady!!!
Samozrejme, že Ministerstvo Dopravy si obhajuje výhodnosť tým, že nastane: Skorší nábeh vybraných sociálno-ekonomických úžitkov, Očakávané zrážky za nedostupnosť, Hodnota možnosti výnosu z refinancovania atď.
Škoda však, že Ministerstvo neberie do úvahy prostriedky EÚ fondov, prostriedky DSS a zbytočného dokazovania, že sú lepším vlastníkom ako súkromný sektor (letisko, Cargo).
Zhrnutie: Banky ryžujú pri 7,45% úroku, vkladatelia v bankách maximálne pri 3,2% úroku a sporitelia v 2.pilieri v tomto roku dosiahli zhodnotenie len 1,56%.
P.S.: Ktože to chcel „dodatočnou daňou zo zisku zaťažiť banky" a sníval o „zavedení dane z dividend"? Ten, čo im chcel tak veľa vziať, im dnes tak veľa dáva. Žeby mali banky volebné právo? No neviem o tom, ale viem, že sporitelia a vkladatelia ho majú...
Príspevok bude mať pokračovanie...