Mám našťastie ešte stále oboch rodičov. A konečne sa asi po piatich rokoch rozhodli ist do divadla. Keď nerátam moje chabé pokusy zobrať ich so mnou do kina alebo aspoň na nejakú tu prechádzku do centra, kde boli tiež naposledy, keď som mal asi pat rokov. Neviem čo sa stalo ,ale asi 3 dni po sviatkoch mi volala mama ,že chcú ist do divadla. Tak som jej podrobne vysvetlil kde si môže vybrať predstavenie a kde sa dajú kúpiť lístky bez zbytočných stresov. Tak sa aj stalo a hneď po novom roku sa vychystali do nového Slovenského Národného divadla. Predstavte si už skoro60tnikov, ktorý ale vyzerajú na 40. Vyobliekaný, vyfešákovaný sa vybrali peškom cez mesto až k divadlu. A čo sa nesalo, ako naschvál pre chorobu nehrali. Tak a čo teraz? Samozrejme treba vrátiť lístky. Ale na pokladni im pani povedala, že treba ist tam kde lístky kúpili. Tak sa prešli ďalších par metrov až do Auparku s nádejou, že peniaze im vrátia. A dokonca aj tam nastal problém. Slečna v pokladni nemala ani tušenia, že predstavenie zrušili. Takže lístky sa vrátia, až keď o tom dostanú správu. Čo môže u nás na Slovensku trvať aj mesiac. A čo taký kultúry chtivý diváci, ktorý sa výberu von a niesu z Bratislavy a pricestovali až zo Žiliny aby si pozreli skvost slovenskej architektúry aj zvnútra a zažili jeho čaro? No asi by ma rovno šľak trafil. Nebyť toho ,že môj otec si vie vydobit svoje, vydrankal si číslo na majiteľa spomínanej predajne lístkov a pekne mu vyčistil žalúdok. Na veľa na veľa ich predavačka poslala na kávičku, že sa po hodine majú vrátiť. Tak si takí vyfintení sadli medzi ešte viac a štýlovejšie ohodených mládežníkov. Dali si kafíčko a po hodinke sa vrátili do predajne. Tam ich už čakala s kyslím úsmevom predavačka a so smutným výrazom im vracala peniaze. Tak sa skončil slávny výlet za kultúrou. A si predstavte, že ste z tej Žiliny a nemáte toľko guráže ako môj otec. Dáte skoro plnú nádrž na cestu tam a späť, zaplatíte za lístky a potom tam musíte iste ešte raz o mesiac, aby vám vrátili peniaze ak sa práve nehrá. No ja by som sem ani nepáchol. A to som rodený bratislavčan a mám Bratislavu rád.
15. jan 2008 o 06:53
Páči sa: 0x
Prečítané: 510x
Za kultúrou
Ako “ne”íst na kultúru. Mám našťastie ešte stále oboch rodičov. A konečne sa asi po piatich rokoch rozhodli ist do divadla. Keď nerátam moje chabé pokusy zobrať ich so mnou do kina alebo aspoň na nejakú tu prechádzku do centra, kde boli tiež naposledy, keď som mal asi pat rokov.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)