Písmo:
A-
|
A+
Zahaľuje ju celú závoj utkaný z
polnočnej tmy a pavučiny.
Svietia z neho len dve hviezdy
ozdobené mihaľnicami.
Vzduch ako keby napĺňala hmla
z jej pocitov a pritom je prizračne čistý.
Ako zo studenej lesnej studničky
sa jej v tvári zrkadlí mesačný svit.
Hreje chladným svetlom,
mrazí z toho na duši.
Nevidno jej tenkú postavu,
sedí schúlená pri vŕbe,
chrbát jej zakrývajú kučeravé vlasy,
hlavu opiera o kolená.
Svetlo, ktoré jej iskrí v očiach
sa odráža od kvapiek rosy
na steblách trávy tam kde uprie pohľad.
Niejeto žiadna princezná,
nieje to ani človek.
Je to víla, čo si myslí,
že zabudla tancovať.
