Víly existujú!

Zahaľuje ju celú závoj utkaný z

polnočnej tmy a pavučiny.

Svietia z neho len dve hviezdy

ozdobené mihaľnicami.

Vzduch ako keby napĺňala hmla

z jej pocitov a pritom je prizračne čistý.

Ako zo studenej lesnej studničky

sa jej v tvári zrkadlí mesačný svit.

Hreje chladným svetlom,

mrazí z toho na duši.

Nevidno jej tenkú postavu,

sedí schúlená pri vŕbe,

chrbát jej zakrývajú kučeravé vlasy,

hlavu opiera o kolená.

Svetlo, ktoré jej iskrí v očiach

sa odráža od kvapiek rosy

na steblách trávy tam kde uprie pohľad.

Niejeto žiadna princezná,

nieje to ani človek.

Je to víla, čo si myslí,

že zabudla tancovať.