Začalo to cez strednú, prvý kamoši, prvé lásky a s tým súvisiace pedvádzanie sa a snaha o získanie si "rešpektu" v partii. A mne to teda išlo. Možno za to môžu moje východniarske korene a možno len dlhodobý poctivý tréning. Začalo to ako chodenie po diskotékach, prvé drinky len zľahka, najprv strik, potom čisté vínko a potom to začalo prechádzať do tvrdého alkoholu. Pivo som vtedy ešte nepil. To začalo až po škole. Dovtedy bolo ešte všetko v poriadku. Len z tým pivom sa to akosi zvrtlo.
Poznáte to, Nedeľa jedenásť hodín doobeda po prehýrenej sobotnej noci, telefonát, poď ideme na jedno, potrebujem sa "opraviť". Samozrejme idem. Tak dáme jedno, potom druhé, tretie, dvanáste a už pivo nestačí. "Daj nám vodku!" zaznieva požiadavka na čašníčku. "Daj nám druhú!" "Daj nám..."
Je šesť hodín večer, môj taneční krok a to že ostatný okoloidúci sa mi vyhýbajú ako keby po chodníku išiel nadrozmerný náklad naznačuje, že deň sa vydaril a ja môžem ísť spokojne spať. Cieľ bol splnený.
Ale prečo tu vlastne o tom píšem? Pretože mám už asi tri mesiace čistú hlavu (áno, môže sa vám to zdať veľmi málo, ale verte, že pre mňa to je obrovský úspech) a keď teraz vidím na ostatných ako som sa správal aj ja, som neskutočne vďačný za to, že už nepijem.
Alkohol mi skoro pokazil celý život. Čo sa ním pokazilo, to už nenapravím, som však rád, že som dostal druhú šancu a môže začať odznova. S alkoholom je to ako s ohňom: dobrý sluha, no zlý pán. A vedzte že v tomto prípade sa veľmi rýchlo zo sluhu stáva pán.
P.S. Ďakujem ti, že si mi otvorila oči. :)
