Chyba načítania. Nočná mora DJ-ov po celom svete. Existuje ešte niečo horšie ako keď Váš primárny zdroj hudby nefunguje?
Existuje.
Chyba načítania sa Vám objaví aj na Vašom záložnom USB kľúči, ktorý ste v živote použili predtým len raz. Okolnosti na Burning Manovi Vás rýchlo naučia neveriť štatistikám. Burning Man má, obzvášť pre technológie, iné pravidlá.
Potrebujem dospelácky dozor
Mám rád kempy, ktoré sa neberú až tak vážne a okrem výberu ľudí sa s dramaturgiou moc nekašlú. Opražená slaninka ako poludňajší snack, ranná mimosa, hudobná dramaturgia bez jasného žánru a veža s "hrami", ktoré prvoplánovo odkazujú na rôzne formy sexuality? To bol kemp s názvom "I need an Adult", kde som v 2022 odohral svoj nateraz posledný set v púšti.
DJské pódium bolo v odparkovanej dodávke - resp., hralo sa z odparkovanej dodávky. Nechápem, prečo tento koncept nerobia viaceré kempy. Parket, teda priestor pred pódiom, kde nič iné nebolo, bol takmer po celý čas dramaticky prázdny. A to je v poriadku, my ostrieľaní matadori sa nesnažíme hrať na to, že tam niekto prišiel vypočuť si práve nás. Nepotrebujeme sa tváriť, že sme na parkete mali 100 ľudí, ktorí po degustácii na lokálnom bare prišli na obligátnu dvojkročku, len aby sa nepovedalo (vo noci je ekvivalent 30 sekúnd, kedy sa snaží tých 100 ľudí zistiť, či sa dostane na "Art Car" vozítko, alebo nie).
A hrám!
Niekedy dávno pred rokmi som mal rozpísaný článok s titulkom "hrať na Burning Manovi je peklo". Mám pocit, že to bolo hneď po mojom prvom v roku 2018, a možno som si to tým trochu zaklial. Na rok 2022 som si doprial presne toto jedno hranie v tomto jednom kempe, a mňa zradia USB kľúče? Chlapec, ktorý svoj set práve chcel dokončiť, úplne nadšený nebol. V toto utešené popoludnie, v 40-stupňovej horúčave, som mu to nemal za zlé.
Ako napovedá podtitulok, podarilo sa mi to vyriešiť. Vo svojom kempe, vzdialenom cca kilometer, som mal ešte tretí USB kľúč. Ten však už nebol s najčerstvejšou hudbou - práve naopak. Mnohé zo skladieb na ňom krásne zostarli, niektoré do klasík.
Kilometer tam a kilometer späť na bicykli nie je žiadna veľká vec. Teda, pokiaľ zrovna nie ste v dočasnom púštnom meste, v ktorom na bicykli jazdí 80.000 ľudí, a je tam pekelne prašno, a pekelne horúco. Otočil som to za 15 minút, po ktorých sa mi veľmi nechcelo žiť. Pätnásť minút po jednej poobede mačkám "play" a Rinat, ktorý to dohrával na rezerve, si odfukuje a nesmelým krokom si to smeruje na bar.
Spochybňujem svoje životné rozhodnutia, ale klopím prvú mimosu a hneď je život krajší. Hrám.
Pre toto som sa sem prihlásil?
Mnohí si Burning Mana idealizujú. Niektorí aj po tom, čo sa z neho vrátia. Na Burne si, prisahám, môže zahrať absolútne každý, kto chce (a predá obličku, alebo dušu korporátu na pokrytie nákladov). Písal som o tom. A to hranie nie je žiadny päťhviezdičkový luxus. Na ten sa chodí na Coachellu.
Dostať sa k tomuto hraniu nebolo ťažké. Proste som raz náhodou vo facebookovej skupine Tokyo Sektoru (to je časť mesta, kde bol môj i tento kemp) natrafil na post s excelovskou tabuľkou, do ktorej som sa zapísal. Ako veľmi záväzný spôsob to je Vám dôjde neskôr.
Zaťahuje sa. Nie obloha, ale vietor a piesok. Fotím si výhľad zo svojej dočasnej búdky a po chvíľke je predomnou takmer nepriehľadne bielo.
Hneď potom vysadil dieselový agregát a dramaturg mi oznamuje, že idem z baterky, ktorá ťahá šťavu zo solárov. Tie v piesočnej búrke moc dobre nefungujú, preto očakáva, že za 15 minút končím. Hrám Rumbalu od Roya Rosenfelda a klopím mimosu. Život je zas o trochu znesiteľnejší.
Piesočná búrka sa rozháňa, dramaturg zisťuje, že agregátu len došla nafta, a na parket prichádzajú moji kamaráti z kempu. Dnešný tematický deň je "Canadian tuxedo" a ten pohľad je hrozne pekný. Jeden z kolegov tancuje s fľašou mezcalu v ruke a kričí mi, že moja hudba lieči jeho dušu. Je to jeden z tých lepších komplimentov, čo som v živote dostal. Klopím ďalšiu mimosu a život je fajn. Mimosa má pomoc, teplomer ukazuje 106°F, čo je v celziu jemne cez 41.
Z mojich dvoch hodín hrania už zostáva len niečo okolo pol hodiny, keď do dotávky lezie Alex, ktorý hrá po mne.
Ani jeden z jeho troch USB kľúčov nefunguje.
Tie dobré zážitky sú nečakané
Ale a jeho dvaja kamoši si pretierajú čelá a snažia sa niečo vymyslieť. Tradičné hráva balkánske minimal techno, ale mám veľký záujem na tom, aby skúsil na mojom funkčnom kľúči odohrať z techno zložky. Sám si na to netrúfa, tak pristávam na back to back. Kým sa osvieži, zaradzujem prvé techno, a bar okamžite posiela palce nahor. Môj spolubojovník sa však po 40 minútach ospravedlňuje, že to pre neho nie je ono, a poberá sa do rozpáleného piesku. Bol to krátky, ale príjemne osviežujúci zážitok. Je mi jasné, že budem hrať, kým ma niekto ďalší nevyslobodí.
Prichádza dramaturg a pýta sa, či to zvládam. Hovorím, že nie, a on odpovedá, že je to škoda, ale že teda chápe a pustí na voľnobeh nejaké reggae, čo ma zrovna po ruke.
Pretočím oči, a on mi namieša už rovno na DJskom pulte mimosu vo veľmi nezdravom pomere, a pristaví kýbel s ľadovou vodou. Tvárime sa, že konverzácia sa nestala a hrám ďalej.
Na bare už beží docela slušná párty. Z ulice na parket zatáča bicykel a na ňom holka, čo vyzerá ako Lisa Kudrow. Hudba ju baví a cca pol hodiny si proste len tak vajbí sama na parkete, na bicykli. Či to bola haluz z dehydratácie, mimosy, alebo skutočne Phoebe z Priateľov, sa dnes už nedozviem. Bol som dostatočne blbý na to, aby som sa v tom momente venoval len hudbe.
Je niečo po štvrtej, mne je už veľa vecí vrátane vlastného zdravia dosť ukradnutých, keď ku mne prichádza dramaturg s camp leadom a to neveští nič dobré...
"Urobíme čokoľvek, aby si ešte hral"
Nahrávka setu beží, som stotožnený s tým, že idem na rekord. Hrať 5 hodín nie je málo ani v klimatizovanom klube. V tomto suchom teple je to maratón a ja mám rád výzvy. Tvárim sa, že už fakt nechcem, ale je to len také divadielko. Kemp mal pôvodne obsadenú ďalšiu hodinu svojim domácim DJom, ale...
Dramaturg mi sľubuje, že mimosy potečú potokom (ako keby doteraz netiekli) a ja si v duchu nadávam, že som viac nevyjednával. Teplota pomaly klesá, počasie je trocha znesiteľnejšie, a mňa to pri pohľade na fajn náladu na bare v tieni začína konečne baviť. Zaraďujem skladby, ktoré mám fakt rád, a ten život je stále hrozne fajn. Počet drinkov už neriešim, pre mňa sa ten deň za niekoľko minút skončí a ja to prijímam ako dar.
Nasledujúce minúty rozdávam úsmevy a do dodávky leze Red, ktorý hrá po mne. Ukazuje mi, že má tri USBčká, a keď mu prehrávač načíta hneď prvé, príde mi to trochu smutné a trochu nefér, a v duchu ho len trochu nenávidím, len trošičku. Končiť set pri súmraku je však najkrajší zážitok. Je príjemne, ľudia a bicykle začínajú svietiť, a mesto zaplavuje magické svetlo zlatej hodinky.
S Red-om sa objímame, a ja si idem na bar pre komplimenty.
Som totálne vyšťavený. Fyzicky, i mentálne.
Tento koniec je šťastný
Tento deň je jeden z mojich najsilnejších zážitkov (o ďalšie sa ešte niekedy podelím). Kilometer do nevyvetraného stanu nevnímam. V kempovej kuchynke si nachádzam zabalenú večeru, ľudí z môjho kempu mám hrozne rád.
Cestou premýšľam nad tým, či to všetko za to stojí, a asi aj áno; neviem ale prestať myslieť na to, že by som si rád aktualizoval budúcu životnú cestu. Burning Man má tú moc, tieto debaty samých so sebou maju ľudia v púšti pravidelne. O mesiac neskôr čakáme s partnerkou vytúžené dieťa a tak nejak cítim, že životná cesta v strednedobom horizonte bude bez hudby.
Spracovávam posledné vnemy, a o krásnej pol siedmej večer zaspávam, aby som sa zobudil až s ranným slnkom...
Nahrávka môjho setu tu: https://soundcloud.com/raavn/snowflake-i-need-an-adult-burning-man-2022
