Väčšina veľkých sporov pramení z nedorozumenia. Čo snáď toľkí stále nerozumejú, že homosexuáli sú rovnakí ľudia ako my a mali by teda mať aj rovnaké práva? Nepoznajú snáď dosť homosexuálov, aby toto vedeli?
Nepoznajú.
Presnejšie – nevedia o nich. Každý päťdesiaty človek je homosexuál. Pravdepodobnosť, že žiadneho nepoznáte, je mizivá. Stačí sa pozrieť na priemerný počet kamarátov na Facebooku. Osobne som bol veľmi prekvapený z toho ako intenzívne naši homosexuáli svoju orientáciiu skrývajú. Dva príklady:
1, S Jožom sa kamarátim roky. Rozprávame sa o všetkom možnom. Takže viem aj o jeho bývalých frajerkách a že momentálne s jednou býva. Jedného dňa sa dozviem, že Jožo je homosexuál. Šok rýchlo vystrieda hnev. Ako mi to mohol nepovedať? Čo si myslí, že som taký blbec, že mi to vadí? Asi sme neboli takí kamaráti, ako som si myslel. O chvíľu som mu odpustil. Nebudem ho súdiť, keď neviem, čo by som robil v jeho situácii.
2, Miša tiež poznám roky, ale moc sa nemusíme. Len celkom nedávno som zistil, že je tiež homosexuál.
Takže aj ja som si pred pár rokmi myslel, že žiadnych nepoznám. Dnes ich už poznám kopec. Dostal som sa do komunít, kde sa združujú a kde tajiť svoju orientáciu nie je v móde. Práve naopak. Keď som si hľadal ubytovanie v hlavnom LGBT (lesbian, gay, bisexual, transgender) meste v Anglicku, aj ma to štvalo. Všade uprednosťňovali nájomníkov s neštandardnou orientáciou. Báli sme sa, či si ako heterosexuáli vôbec niečo nájdeme. Nakoniec nás zobral prvý lesbiscký pár, ktorému som napísal.
Medzi homosexuálmi v Anglicku a na Slovensku je veľký rodiel. Kým u nás veľa z nich svoju orientáciu tají alebo nekomentuje, v Anglicku vám ju neustále vyhadzujú na oči. Aj keď je to niekedy otravné, je to presne to, čo treba robiť. Len tak si ľudia uvedomia, kto všetko je homosexuál, a že proti nim bojovať netreba.
Keby nejaké homofóbne hnutie predvádzalo podobné veci v pokrokovejších krajinách, homosexuáli s kamarátmi by sa už dávno zorganizovali a rozniesli ich na kopytách. Prečo teda tí naši nepozbierajú odvahu, nepriznajú sa k svojej orientácii a nevyjdú do ulíc? Odpovedal som si už na začiaku. Sú to takí istí ľudia ako my. A odvaha nie je typická slovenská vlastnosť. Radšej sa necháme utláčať, ako by sme mali za seba bojovať. To, že sme aj v 21. storočí homofóbnou krajinou je preto hanbou slovenskej spoločnosti ako takej.
