...ráno sa nad poliami vznášajú ľahké biele závoje hmiel, ktoré si tu v chvate zabudli rozšantené a roztancované víly po nočných veselostiach a s príchodom ranného svitania unikali pred lúčmi slnka. Spomenul som si na Gemer, na gemerské doliny spred niekoľkých rokov , keď sme v neskorú jeseň prechádzali ponad ne a kdesi, bolo skoro ráno, sme sa zastavili pri kope navŕšených voňavých jedlí a smrekov pri ceste. Nedalo nám to, pritiahlo nás fascinujúce divadlo, ktoré sa odohrávalo v doline medzi dvomi horami, pod nami, ako na plátne kina, alebo na pódiu pred hľadiskom. Biele chuchvalce sa prevaľovali cez seba, vyliezali z hĺbok po pasienkoch pod lesmi až k nám. Ponáhľali sa a vo svojej neskrotnosti sa podobali akýmsi divokým prazvláštnym zverom. Keď cez ne začali prenikať prvé lúče slnka, rozplývali sa ako teplý dych z úst v mrazivom ráne. A na steblách tráv zanechávali zamat mokrej rosy s ťažkými kvapkami lesknúcich sa perlami.
Teraz sme tam boli v lete. Hmly sa ešte ani zďaleka nechystali na teátro, ale z dolín vystupovali mámivé vône ihličia, potoka a lopúchov, ktoré prinášali na neuveriteľne farebných krídlach motýle. Kraj Petra Glocku, spisovateľa, ktorého rozprávky sú rovnako krásne a naplnené dobrom ako táto krajina. V jednej z tých dolín, len na skok od prepychovo krásneho kaštieľa v Betliari, trochu nad dedinou Henckovce je učupený neskororománsky, alebo ranogotický kostolík, postavený niekedy v druhej polovici 13. storočia, ktorý bol pôvodne zasvätený zrejme sv. Štefanovi Uhorskému a od r. 1761 sa spomína patrocínium Všetkých Svätých. Jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou klenbou v ktorého hlavnej lodi bol pôvodne trámový, dnes už nezachovaný strop. Na severnej strane vo svahu postaveného kostola je zvonica spojená s kostolom prístreškom. Zvonica ako aj kamenný múr so štrbinovými strieľňami okolo kostola boli postavené v 17. storočí ako súčasť obranných systémov podľa legendy husitmi. Na severnej stene interiéru kostola vieme vysledovať fragmentálne výjavy zo svätoladislavskej legendy, charakteristickej pre nástenné maľby na Gemeri. Z obdobia pôsobenia protestantov v tomto kostole, polovice 17. storočia, nájdeme na stenách presbytéria nástenné maľby s námetmi Jóba s priateľmi a jeho ženou, ktorých predlohou bola Lutherova biblia z roku 1534. Kostol neskôr prechádza opäť do vlastníctva rímskokatolíckej cirkvi z ktorého obdobia je ornamentálna rastlinná výzdoba víťazného oblúka.
Okolo kostola bol v minulosti cintorín. Bol. Teraz ticho prenikavých vôni zelených vysokých porastov, ktoré prekryli ostatky pamäte obohnanej kamenným múrom. Už dávno tu, ani v kostole nekľačia v pokore, už dávno sem nechodia skloniť hlavu, v Kristu. Len ticho a pamäť, ktorá opadáva, pamäť, ktorá sa stráca s hrobmi. Pamäť, ktorá je (?) základom všetkých ďalších kultúr ku ktorým sa vzhliadame. Len vo vnútri, v šere, pri okienku jeden v pokore. Odrýva vrstvy pamäte, odkrýva vrstvy dotykov všetkých tých, ktorí sa stien dotýkali dlaňami i srdcom. Odkrýva listy dávnych spomienok v nádeji, alebo pevnom presvedčení, že vzkriesi Fénixa z popola, že pamäť sa nedá pochovať do hrobov. Hladil miesta dotykov minulých a rozprával. O nich, o kostole i o nás. Chcel som mu podať ruku, Chcel som podať ruku, ktorá má možnosť cestovať časmi. A poďakovať.
Teraz, keď prezerám fotografie z Henckoviec, ale i mnohých ďalších, je mi clivo. Počúvam hudbu Yanna Tiersena, akoby vytvorenú na lúkach nad kostolíkom, v dolinách Gemera a nemôžem sa zbaviť pomyslenia na každodenné dovolávanie sa Záchrany kultúry od umelcov /?/. Prečo nekričí Národná kultúrna pamiatka kostol Všetkých svätých v Henckovciach, Štítniku, Ochtinej, Šiveticiach, Roštári, Koceľovciach, Chyžnom........?!!!!...ZACHRÁŇME KULTÚRU ! Zachráňme základy, pamäť ! Stojí tu už osem storočí a nevie prosiť, nevie pýtať. Bude tu aj tá, ktorá teraz tak naliehavo pýta, bude tu aj tá ďalších osem storočí ???
