Túlačky LXXXIV - Brilianty Rakšianskej doliny

Písmo: A- | A+

...pokora kráčala po bielych snežných planinách, rozkvitnutých lúkach, chladom hlbokých lesov, strminami skalnatých úbočí, vodami jazier i riek a robila zo zeme matkinu dlaň....

...do chrámu som vstúpil, aby som sa vyspovedal,

 očistil sa a zbavil viny, nadýchal sa pravdy.

 Utiekal sa sem hľadať povzbudenie a možno útechu.

 Lúče slnka zo mňa zmývali vrstvy marasu a brudu,

 belosť prašného snehu a vône smrečín zapudili rmut nedobra šede

 a jedľa, obrovská, kráľovská v doline.

 Objať ju a počúvať.

 Pokorne........

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

text a foto © Peter Krivda Soliwarski

 

Skryť Zatvoriť reklamu