Približne 10 kilometrov od centra Váránasí, duchovného srdca Indie, sa nachádza Sárnáth, jedno z hlavných buddhistických pútnickych miest. Miesto sa preslávilo, tým, že tam Buddha predniesol svoju prvú kázeň.
Názov Sárnát je odvodený podľa slova Saranganátha, čo znamená Pán antilop. Podľa džátak (príbehov z predchádzajúcich Buddhových životov), tam Buddha žil v podobe vodcu antilopieho stáda a svoj život obetoval kráľovi za to, že prepustí antilopu, ktorá čakala mláďa. Kráľ dojatý súcitným činom na tomto mieste založil háj a ten sa stal chráneným miestom pre antilopy.
Podľa sútier Buddha prišiel do Antilopieho hája v Sárnathe, aby prvý krát kázal dharmu (učenie) svojim piatim spoločníkom. Tento čin je známy ako Dharmačakrapravartana (Roztočenie kolesa dharmy). Buddha vo svojej kázni hovoril o 4 ušľachtilých pravdách, vysvetlil osemdielnu cestu a dvanásť článkov reťazca závislého vznikania. Jeho spoločníci postupne pochopili význam jeho slov a svojím uvedomením ustanovili prvú sanghu (komunitu mníchov, v tomto prípade sa hovorí o Árja sanghe, pretože šlo o komunitu osvietených bytostí, ktoré manifestujú dharmu). Tak sa na tomto svätom mieste prvý krát prejavili Tri klenoty a to Buddha, dharma a sangha.
Buddha do Váránasí neprišiel náhodou. To patrilo už oveľa dávnejšie k hlavným duchovným centrám Indie. Rovnako ako dnes, už minimálne pred tri tisíc rokmi sa tam schádzali svätci i askéti, tí ktorí hľadajú Poznanie i odpustenie hriechov. V tých časoch Váránasí a jeho okolie pripomínalo skôr les alebo záhradu s množstvom potokov a jazier, medzi ktorými sa nachádzali lesné pustovne (ášramy), chrámy, svätyne i oltáre, či lavice Bohýň a posvätné stromy. Odtiaľ pochádza názov Ánandavana (Les Blaženosti), ako sa v sanskrite Váránasí dodnes označuje.
Sangha sa postupne rozrástla na 60 členov, ktorí sa všetci stali arhatmi (svätcami) a Buddha ich vo dvojiciach vyslal šíriť dharmu. Buddha sa potom do Sárnáthu i Ánadavany vrátil ešte niekoľkokrát, aby tam strávil obdobie dažďov a predniesol viaceré slávne kázne. Po jeho odchode do parinirvány sa Sárnáth stal významným centrom buddhistického mníšstva, vzdelanosti i umenia. Od obdobia vlády staroindického kráľa Ašóku (asi 270 — 230 pred n. l.) tam vznikali stúpy, kláštory (v časoch najväčšej slávy ich tam bolo okolo 30 a žilo v nich niekoľko tisíc mníchov), chrámy a svätyne, ktoré sa rozvíjali až do islamskej invázie v 11. stor. kedy boli zničené, až úplne zanikli koncom 12. stor. Stáročia opustené a zabudnuté ruiny boli najmä zdrojom stavebného materiálu a až v 19. stor. miesto objavili archeológovia.
Najmonumentálnejšími stavebnými štruktúrami v celom komplexe kláštorov boli dve stúpy. Stúpa Dharmaráždika založená ešte pred obdobím vlády Ašóku, ktorú úplne rozobrali na stavebný materiál koncom 18. stor. Stúpa Dhámekh (s priemerom základne okolo 27,9 m) sa čiastočne zachovala, aj keď jej kamenný obklad použili koncom 18. stor. na výstavbu bazáru. Bola vybudovaná okolo 500 n. l. na mieste staršej stúpy z obdobia vlády Ašóku. Obe stúpy označujú miesta spojené s účinkovaním Buddhu (presné miesto Buddhovej prvej kázne však nebolo fixne stanovené a nie je isté kde sa v komplexe nachádza).
V súčasnosti je Sárnáth archeologickým parkom s odkrytými základmi a ruinami buddhistických kláštorov a iných stavieb, nad ktorými sa do značnej výšky týči stúpa Dhamékh. Komplex patrí k najvýznamnejším buddhistickým pútnickym miestam v Indii a je hojne navštevovaný turistami. Jeho súčasťou je múzeum s jednou z najlepších zbierok indického sochárstva. V okolí sa nachádzajú viaceré funkčné buddhistické kláštory, chrámy a vzdelávacie centrá zakladané od začiatku 20. stor. rozličnými buddhistickými komunitami. V rozsiahlom komplexe sa nachádza aj obora pre jelene a džinistický chrám, ktorý označuje rodisko 13. tírthankara Šréjanšanatha.
