reklama

Ágra a jej pamiatky

Ágra a jej pamiatky (časť 1. Tádž Mahal). Pozrite si fotografie Tádž Mahalu, monumentálneho mauzólea v Ágre, hlavnom meste ríše Veľkých Mogulov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ágra je priemyselné mesto s približne dvoma miliónmi obyvateľov, nachádzajúce sa asi 200 km južne od Dillí, v indickom štáte Uttarpradéš. Spolu s Dillí a Džajpurom tvorí zv. Zlatý trojuholník, ktorý je hlavnou turistickou atrakciou severnej Indie.

Ágra, v pozadí Tádž Mahal
Ágra, v pozadí Tádž Mahal (zdroj: Peter Kršák)
Rad miestnych turistov čakajúcich na vstup do Tádž Mahalu (zahraniční turisti nemusia čakať, majú špeciálny vchod i špeciálne vstupné).
Rad miestnych turistov čakajúcich na vstup do Tádž Mahalu (zahraniční turisti nemusia čakať, majú špeciálny vchod i špeciálne vstupné). (zdroj: Peter Kršák)

Mesto, cez ktoré preteká rieka Jamuna, je preslávené najmä vďaka monumentálnemu mauzóleu Tádž Mahal. To bolo vybudované v časoch kedy Ágra zažívala v 16.—17. stor. zlatý vek, ako hlavné mesto obrovskej ríše Veľkých Mogulov. Okrem Tádž Mahalu sa tam zachovalo viacero, z hľadiska vývinu islamskej architektúry v Indii, významných pamiatok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Jamuna pri Tádž Mahale
Jamuna pri Tádž Mahale (zdroj: Peter Kršák)

Miesto má starobylé dejiny, od staroveku úzko spojené s jedným zo 7 hlavných hinduistických posvätných miest, s Maturou, ktorá je rodiskom Krišnu (vtelenie boha Višnua), nachádzajúcou sa približne 40 km na sever. Meno získalo pravdepodobne podľa starovekého indického svätca Angiru. No Ágra a jej bohaté dejiny sú späté predovšetkým s islamskými vládcami Indie. Jeden z nich, panovník Dillíjského sultanátu sultán Sikandar z dynastie Lódíovcov (vládol 1489 — 1517) presunul z Dillí do Ágry administratívne inštitúcie a dal tam vybudovať pevnosť (tá stála pravdepodobne na mieste dnešnej Červenej pevnosti). Zlatý vek nastal v období vlády Veľkých Mogulov, kedy bola Ágra od 1526 s niekoľkými menšími prestávkami hlavným mestom obrovskej a rozprávkovo bohatej ríše až do roku 1648.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najslávnejšou stavbou Ágry je Tádž Mahal (v preklade Korunný palác), monumentálne mauzóleum z bieleho mramoru na brehu rieky Jamuny. Dal ho vybudovať panovník Šáhdžahán (vládol1627—58) ako hrobku pre svoju obľúbenú manželku Ardžumand Banu Begum známu ako Mumtaz–i Mahal. Tá zomrela v roku 1631 pri pôrode ich 14 dieťaťa, na vojenskej výprave kam svojho manžela sprevádzala. Stavba, ktorá svojou výnimočnou architektúrou pôsobí ako skutočná obrovská mramorová koruna na brehu rieky, je tradične vnímaná ako pamätník veľkej lásky a veľkého žiaľu. 

Hlavná vstupná brána do komplexu Tádž Mahal
Hlavná vstupná brána do komplexu Tádž Mahal (zdroj: Peter Kršák)
Detail vstupnej brány
Detail vstupnej brány (zdroj: Peter Kršák)
Tádž Mahal
Tádž Mahal (zdroj: Peter Kršák)
Tádž Mahal
Tádž Mahal (zdroj: Peter Kršák)
Jeden z pavilónov nazývajúcich sa čátrí, ktorý je súčasťou opevnenia Tádž Mahalu
Jeden z pavilónov nazývajúcich sa čátrí, ktorý je súčasťou opevnenia Tádž Mahalu (zdroj: Peter Kršák)

Výstavba začala v roku 1631 a ukončená bola 1648. Mauzólem stojí v záhrade, ktorá je vodnými kanálmi delená na pravidelné časti. Ide o starobylý typ perzskej záhrady nazývanej čár bágh (alebo čáhar bágh), ktorá predstavuje Raj. V klasickej podobe má štvorcový pôdorys pravidelne rozdelený vodnými kanálmi, ktoré symbolizujú 4 biblické rajské rieky na 4 menšie štvorce.Tieto záhrady, ktoré boli obligátnou súčasťou palácov i hrobiek z obdobia Veľkých Mogulov, dal budovať už zakladateľ dynastie, dobyvateľ Afganistanu a Indie a milovník záhrad Bábur (dokonca v Ágre sa zachovala záhrada, ktorú tam sám založil).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rajská záhrada
Rajská záhrada (zdroj: Peter Kršák)
Záhrada
Záhrada (zdroj: Peter Kršák)
Záhrada
Záhrada (zdroj: Peter Kršák)
Koruna Ágry
Koruna Ágry (zdroj: Peter Kršák)
Íván
Íván (zdroj: Peter Kršák)
Mramorové inkrustácie a odpočívajúci turisti
Mramorové inkrustácie a odpočívajúci turisti (zdroj: Peter Kršák)
Výzdoba interiéru
Výzdoba interiéru (zdroj: Peter Kršák)
Kamenná záhrada
Kamenná záhrada (zdroj: Peter Kršák)
Mešita nachádzajúca sa vedľa mauzólea
Mešita nachádzajúca sa vedľa mauzólea (zdroj: Peter Kršák)
Mešita
Mešita (zdroj: Peter Kršák)
Jeden z palácov vybudovaných v záhrade Tádž Mahalu
Jeden z palácov vybudovaných v záhrade Tádž Mahalu (zdroj: Peter Kršák)
a detail jeho výzdoby
a detail jeho výzdoby (zdroj: Peter Kršák)
a detail výzdoby mauzólea
a detail výzdoby mauzólea (zdroj: Peter Kršák)

Výnimočná architektúra Tádž Mahalu predstavuje vrchol vývinu islamskej architektúry v Indii. Celý rozsiahly komplex (jeho súčasťou je vstupná brána, mešita, zhromažďovacia hala a menšie paláce) je komponovaný na základe princípov symetrie, pričom sa geometrická presnosť vyvážene komponovaných jednoduchých tvarov snúbi s neobyčajne jemnou a virtuózne stvárnenou výzdobou. Prevládajúca farba bieleho mramoru je rafinovane doplnená červenou farbou pieskovca na vedľajších stavbách. Mramorové i pieskovcové reliéfy s rastlinnou ornamentikou (ide o botanicky presné znázornenia konkrétnych rastlín) sú doplnené drahokamovými intarziami (jaspis, lapsi lazuli, karneol, malachit a iné). Výsledkom je neobyčajná jemnosť a zároveň monumentálne pôsobenie. Legendárna je premenlivosť farebných nálad, ktorá súvisí so zmenami svetelnej atmosféry. Pri východe a západe slnka sa mení biela farba mramoru na jemný zlato ružový odtieň a stavba pôsobí neskutočným až snovým dojmom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Atmosféra pri západe slnka
Atmosféra pri západe slnka (zdroj: Peter Kršák)
Podvečer
Podvečer (zdroj: Peter Kršák)
Opičia rodina požierajúca plastové návleky, ktoré sa používajú pri vstupe do interiéru Tádž Mahalu
Opičia rodina požierajúca plastové návleky, ktoré sa používajú pri vstupe do interiéru Tádž Mahalu (zdroj: Peter Kršák)

Islamské hrobky neboli miestami smútku. Tak je to aj v prípade Tádž Mahalu, všetky prvky smerujú k vyjadreniu radosti a šťastia. Celý komplex, ktorý v neuveriteľne krátkom čase vystavali armády remeselníkov, predstavuje prorokom prisľúbenú rajskú záhradu, miesto pokoja a radosti. Samotný Šáhdžahán tam usporiadaval pompézne a radostné dvorské slávnosti. Hostia sa prechádzali v parku, osviežení nápojmi, voňavkami a vodou, ktorá prúdila kanálmi, počúvali spev vtákov a užívali si rajskú pohostinnosť budúceho obyvateľa Raja. Nočnú oblohu počas týchto slávností osvetlovali ohňostroje, ktoré zabávali dvor aj obyvateľov mesta. Práve takéto obrazy boli zdrojom legiend o mogulských panovníkoch Indie. 

Peter Kršák

Peter Kršák

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Rozprávanie príbehov, ktoré odvial čas. Fascinujú ma staroveké civilizácie Blízkeho Východu, to ako sa navzájom jednotlivé kultúry vrstvia, ich vznik a zánik. Históriu vnímam predovšetkým prostredníctvom architektonických pamiatok a krajiny.. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu