Fatehpur Síkrí
Približne 40 km na západ od Ágry v indickom štáte Uttarpradéš sa na skalnej vyvýšenine nad mestom Fatehpúr Síkrí nachádza architektonický komplex dobre zachovaných (a zreštaurovaných) palácov a ruiny priľahlého rovnomeného mesta, ktoré dal v 2. pol. 16. stor. vystavať mogulský panovník Akbar I. neskôr známy ako Veľký (1542—1605; vládol od 1556 do svojej smrti). Palácový komplex postavený z miestneho červeného pieskovca, patrí k najvýznamnejším pamiatkam mogulskej architektúry a od 1986 je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Miesto kde stojí, si panovník, ktorý patrí k najväčším v dejinách indického subkontinentu, nevybral náhodou. Skala, pri ktorej sa v tých časoch nachádzalo veľké jazero, bola okrem strategickej polohy na ceste do Radžastanu, sídlom súfijského šejka a svätca Selima Čištiho (anglický prepis jeho mena je Salim Chishti, narodil sa roku 884 hedžry a zomrel 979 hedžry, teda 1479/80—1571/72 po Kristovi). Práve kvôli nemu sa podľa dobových historikov Akbar rozhodol presunúť sem svoje hlavné mesto. Vtedy 23 ročný vládca jednej z najväčších a najbohatších ríš, totiž stále nemal mužského potomka a dediča dynastie. Uctievaný svätec, ktorý žil v skromnej pustovni, panovníkovi prisľúbil, že sa mu narodia traja synovia. Prvý z nich, princ Selim (známy pod svojím panovníckym menom Džahangír, čo perzsky znamená Dobyvateľ sveta; Indii vládol 1605 — 1627) sa narodil v blízkosti svätcovej pustovne v roku 1569.
Akbar I. Veľký dal najprv vybudovať monumentálnu mešitu (Džámí masdžid), ktorá patrí k najväčším a najkrajším v celej Indii (postavená bola do roku 979 hedžry, t. j. 1571—72 po Kristovi). Jedným z dvoch vstupov do mešity je monumentálna brána nazývaná Buland Dárvaza, nádherná architektonická štruktúra prístupná mohutným schodiskom (postavená okolo 1585 alebo 1601 ako pamätník Akbarových dobyvateľských kampaní). Na bráne sa nachádza nápis v arabskom písme v peržštine:“ Isá (Ježiš) syn Márie povedal: Svet je most, prejdite ho, ale nestavajte na ňom žiaden dom. Ten, ktorý dúfa v jeden deň, má dúfať vo večnosť, pretože Svet trvá len chvíľu. Strávte ju v modlitbe, pretože zvyšok je nám neznámy“.
Mešita predstavuje jadro celého premyslene urbanisticky naplánovaného mesta. V pomerne suchej krajine dal Akbar vybudovať celý systém vodných kanálov, kaskád, podzemných cisterien i otvorených studní prístupných schodiskami, ktoré mesto zásobovali vodou. Na blízkej rieke bola vybudovaná priehrada, čím vzniklo jazero s priemerom okolo 40 km (dnes vyschnuté). Vytvoril tak skutočný zelený raj popretkávaný vodnými kanálmi, ktoré v letných horúčavách presahujúcich 40 stupňov osviežovali vzduch a robili ho znesiteľným. Čiastočne sa zachoval palácový komplex, ktorý pozostáva z viacerých nádvorí a palácových stavieb. Paláce dvoranov a aristokracie, domy bohatých obchodníkov a mešťanov (perzsky nazývané havelí), dielne a domy umelcov a remeselníkov, ktorí vyrábali luxusný tovar pre dvor i na vývoz (iluminované rukopisy, voňavky, šperky, drahé látky), bazáre, mešity, karavanseraile a záhrady sa nezachovali.
Urbanistický koncept, zachovaná sakrálna i profánna architektúra, jej stavebné formy a náročne stvárnená výzdoba dokladajú mimoriadne plodné a inovatívne obdobie dejín Indie. Akkbar I. Veľký vstúpil do dejín ako panovník, ktorý chcel vytvoriť jednotnú ríšu, v ktorej by v mieri a tolerancii žili moslimovia (ktorí do Indie prenikali od konca 12. stor.) i príslušníci tradičných indických náboženských komunít (čo sa mu aj podarilo). V snahe zmierniť napätie medzi predstaviteľmi jednotlivých náboženských skupín bojoval proti fanatizmu a inicioval vytvorenie synkretického náboženstva (nazval ho Božská viera), ktoré spájalo prvky súfizmu (mystický prúd islamu) a višnuizmu (jeden z hlavných prúdov súčasného hinduizmu). Na jeho dvore sa stretávali a žili moslimovia, hinduisti (aj keď v 16. stor. sa o hinduizme ešte nedá hovoriť, šlo o predstaviteľov rozličných náboženských prúdov, ktoré sa v súčasnosti súhrne označujú ako hinduizmus), kresťanskí misionári, buddhistickí mnísi, džinisti, zoroastriáni i nestoriáni. Panovník, ktorý sa zaoberal filozofiou a miloval knihy s obľubou počúval diskusie učencov a svätcov v unikátnej stavbe (nazývana Sála súkromných audiencií Dívan i Chass), pričom sedel na tróne na hlavici stĺpa nad nimi (tzv. Akbarov stĺp), ktorý patrí k divom islamskej architektúry.
K najpozoruhodnejším stavbám v palácoch patrí Panč Mahal. Unikátna päť podlažná štruktúra, pozostávajúca z otvorených stĺpových sál, ktoré sú postavené nad sebou, pričom smerom hore sa ich rozmery zmenšujú. Jej presná funkcia ostáva záhadou (ako je to v prípade väčšiny budov). Isté je, že na najvyššom podlaží, ktoré je zároveň aj najvyšším bodom celého komplexu a mesta, sedel Pán sveta pričom videl ďaleko do krajiny.
Akbarov politický koncept jednotného impéria sa prejavil aj v architektonickom štýle jeho stavieb. Očividné je to v ich unikátnom architektonickom štýle. Rozvrhnutie stavieb vychádza z perzských palácov (rozsiahle záhrady, vodné kanály), architektúra kombinuje prvky islamskej, perzskej i tradičnej indickej architektúry (formy z hinduistických i džinistických chrámov). Medzinárodný dvor a ovzdušie náboženskej tolerancie sa odzrkadlilo v originálnej a mimoriadne pôsobivej architektúre.
Nákladne vybudované mesto, kde sa presunul dvor i elita ríše však bolo obývané len pomerne krátky čas. A to v období od 1572 do 1585 kedy sa Akbar a jeho dvor odsťahovali do Lahore (v dnešnom Pakistane) a od 1598 do Ágry. Celé veľké, novovybudované mesto bolo postupne v krátkom čase opustené (Akbar ho navštívil už len raz v roku 1601). Stavby v meste sa postupne rozpadli a premenili na ruiny (zachovalo sa len opevnenie). Palácový komplex, občas krátkodobo využívali aj iní mogulskí panovníci a tak sa pomerne dobre zachoval až do 19. stor., kedy ho začali rekonštruovať Briti. V súčasnosti slúži ako turistami hojne navštevované múzeum.
