Keby som chytil zlatú rybku, asi by som chcel stroj času –
neurobil som kopu vecí.
Raz som sedel so spolužiačkou na schodoch do jedálne
a len tak sme debatili,
a keď ma chytila za zápästie,
na ktorom som mal napísané,
že v atóme uhlíka
obieha šesť elektrónov okolo šiestich protónov a šiestich neutrónov
- dotkla sa ma poprsím.
Preto snáď,
som doslova cítil
ako v nej vyšíva čierne pokušenie
a hrajú v nej všetci čerti,
už len keď vidí nejakú vetu z organickej chémie.
Teda zhruba to,
čo mi pošepky hovorila.
Možno by som sa jej chcel spýtať,
či tu je niekde aspoň jedno slovo, ktoré ostane vzrušujúce
a vo vnútri nervózne (tak ako to mám rád),
ale popritom dokonale uvážené - tak
aby sa v ňom aj po rokoch zrkadlila holá pravda.
Ale keby som si mohol fakt vybrať,
chcel by som sa na chvíľu premeniť na priesvitného ráčika
z veľkej svetielkujúcej rodiny – rýchlo by som priplával
k nejakej peknej pipke
a povedal by som trebárs :
prepáčte krásna slečna – nepôjdete tancovať? –
máte nádherné inšpirujúce vnútro –
a ona byzmizla
a vo svojej tajuplnej mechanike
by sa z ničoho nič
objavila pri mne preoblečená.
